ČO DANTE NEVIDEL

Krátky popis:

Ako jeden z prvých čitateľov tejto knihy, ešte jej rukopisu, zažil som pri čítaní niečo, čo by sa dalo nazvať asi fatamorgánou. Pri čítaní som znova videl barakové mesto otrokov, tajný osvienčímský tábor Birkenau aj s väzňami uprostred udalosti priam fantastických, dnes po toľkých rokoch sotva uveriteľných. A videl som živo, veľmi výrazne aj toho slovenského väzňa, ktorý mnoho nehovoril; zdalo sa, že sa stále niekam ponáhľa. Bol to autor tejto knihy, ktorý sa aspoň myšlienkami už dávno stal utečencom z miesta, kde sa páchala najväčšia hromadná vražda v dejinách človeka. Mal tam v Birkenau väzenskú funkciu tzv. pisára. Zapisoval, pripisoval a odpisoval väzňov, ktorí tam prichádzali, žili a začas vzdorovali a umierali. Mal teda veľkú príležitosť mnoho vidieť a počuť, získal prehľad. Pretože bol uvedomelý a pokrokový, rozhodol sa utiecť. Nielen preto, aby si zachránil život a získal drahú slobodu, ale najmä aby včas odhalil svetu tajomstvo tábora Birkenau, aby pomohol zachrániť státisíce ľudí, mužov, žien aj deti, pred fašistickou smrťou v plyne. Pokúsil sa o to a odvážne riskoval svoju mladosť proti mužom zbraní SS. Siedmeho apríla 1944 húkali sirény v Birkenau. KTOSI CHÝBA! Tam, kde denne hynuli tisíce, nesmel totiž chýbať ani jeden. A chýbali dvaja Slováci. Nenašli ich, utiekli, ani čo by sa prepadli... Vydarených útekov bolo málo. Ako utiekli, opisuje jeden z nich v tejto knihe. Píše triezvo a vecne, miestami až so skromnosťou neprimeranou. Ale on bol taký už vtedy a tam, na tom konci sveta pri Osvienčime, v Birkenau.
Ota Kraus, osvienčímské číslo 73 046
*-*