Nedostupné
Krátky popis:
Otázky dovolenosti a zákazu umelého prerušenia tehotenstva patria medzi najstaršie, ale aj najaktuálnejšie spoločenské, etické, ideologické, náboženské a právne problémy spoločnosti. Nie je to iba problematika vedy trestného práva, ale problematika dotýkajúca sa mnohých vedných disciplín zaoberajúcich sa človekom a spoločnosťou. Nastoľuje spor medzi záujmom jednotlivca a spoločnosti. Základom problematiky je dilema, či musí alebo nemusí tehotná žena porodiť plod, ktorý počala a ktorý ona sama nechce, či už z objektívnych alebo subjektívnych príčin vynosiť a porodiť, a či ju možno k vynoseniu a porodeniu počatého plodu nútiť hrozbou spoločenského donútenia trestom. Táto situácia je konkrétnym, kolíznym stretnutím záujmu jednotlivca a spoločnosti, ktorý ani snaha modernej socialistickej spoločnosti (riešiť ho plánovaným rodičovstvom) doposiaľ nevedela zmierniť a zvládnuť.
Riešenie takejto kolíznej situácie má hlboký dosah nielen pre tehotnú ženu a postavenie ženy v spoločnosti vôbec, ale dotýka sa aj postavenia rodiny a záujmov celej spoločnosti.
Niet sporu o tom, že plod má byť chránený aj ustanoveniami trestného práva proti akémukoľvek zásahu a poškodeniu cudzou osobou. Základom sporu je dilema, či je, alebo nie je úlohou trestného práva zasahovať represívnou funkciou do konfliktovej situácie, keď tehotná žena, ktorá nechcene alebo nedobrovoľne otehotnela, nechce svoj počatý plod vynosiť a porodiť.
Aká je úloha trestného práva pri riešení tohto problému? Aká má byť správna úprava? Je spoločnosť vôbec oprávnená, aby zasahovala trestnou represiou do takých veľmi intímnych otázok jednotlivca? Kde sú hranice miery dovolenej nebezpečnosti tohto konania pre spoločnosť? Je umelé prerušenie tehotenstva takým konaním, ktoré je namierené priamo proti plodu samému? Možno ho pokladať za vraždu? Je správny názor, že tehotná žena a plod sú dve rovnocenné hodnoty? Čo je to plod? Človek alebo časť tela matky?
To je len niekoľko otázok, ktoré sa týkajú problematiky umelého prerušenia tehotenstva z hľadiska trestného práva, na ktoré nedáva rovnakú odpoveď ani terajšia, ani minulá spoločnosť. Čím možno odôvodniť nejednotnosť stanovísk?
Autorka, vedecká pracovníčka Právnickej fakulty UK v Bratislave, skúma túto problematiku, ktorá dosiaľ u nás takmer vôbec nebola spracovaná, ale ani z právneho hľadiska sa jej nevenovalo dosť pozornosti. Zaujímavý je historiografický výklad, ktorým autorka čitateľa vhodne uvádza do trestnoprávnej problematiky umelého prerušenia tehotenstva, ako aj komparatistické údaje. Vlastnú trestnoprávnu problematiku zakomponovala do širších kontextov. Nevyhýba sa súvzťažnostiam, naopak svoje stanovisko buduje na poznaní a hodnotení vzťahov ekonomických, ako aj sociologických, filozofických a morálnych.
Kniha je určená pre právnikov, ale zaujme aj sociológov, lekárov a iných odborníkov zaoberajúcich sa populačnou politikou.
*-*
