POSLANIE SLOVÁKOV V STREDNEJ EUROPE

Krátky popis:

OBSAH:

Úvod
Europa
Boj o podunajskú doktrínu
Malé národy a veľmoci
Právo medzinárodné a malé národy
Ruská revolúcia a malé národy
Komunizmus a fašizmus
Ceskoslovensko a slovenské poslanie na Podunaji
Doslov

DODATOK:
Podunajsko Podunajčanom
Politika ako umenie a veda
L. Štúr a slovenská politika г. 1848 a 1916
Podunajská konferencia a malé národy strednej Europy.


Dielo patrí do kategórie dobovej politologickej a národno-identitárnej literatúry. Vzniklo v napätom období druhej polovice 30. rokov, kedy sa radikálne menila bezpečnostná a politická situácia v strednej Európe. Medzi hlavné črty a témy publikácie patria:
Geopolitické postavenie Slovákov: Spis analyzuje poslanie a úlohu slovenského národa v rámci stredoeurópskeho priestoru, jeho vzťah k susedným štátom a dôležitosť v rámci vtedajšej Československej republiky.
Hľadanie identity a ideológie: Text pracuje s pojmami ako národná identita, etnické hnutia, menšiny a medzinárodné právo, pričom sa snaží definovať kultúrnu a politickú misiu Slovákov.
Spolok východoslovenských akademikov (S.V.A.): Vydavateľom bol agilný spolok združujúci vtedajšiu vysokoškolsky vzdelanú elitu a študentov z východného Slovenska. Komisia, ktorá spis vydala, sa cielene zaoberala riešením takzvaného „stredoeurópskeho problému“ (stability, hrozieb revizionizmu a spolužitia národov).

Spolok východoslovenských akademikov (S.V.A.) bol významnou regionálnou stavovskou a kultúrno-spoločenskou organizáciou, ktorá združovala vysokoškolsky vzdelanú elitu, študentov a intelektuálov pochádzajúcich z východného Slovenska. Fungoval predovšetkým v medzivojnovom období a krátko po druhej svetovej vojne.
Kľúčové historické míľniky spolku
Založenie a presuny (1922 – 1930): Spolok bol založený už v roku 1922. Keďže na východnom Slovensku vtedy ešte neexistovala univerzita, spolok mal do roku 1930 svoje hlavné sídlo v Prahe, kde študovalo najviac slovenských akademikov. Neskôr sa presunul do Bratislavy a následne presunul ťažisko aktivít priamo na východ, do Košíc a Prešova.
Hlavné ciele: Prvoradou úlohou bola národná a kultúrna výchova mladej slovenskej inteligencie. Spolok sa angažoval za kultúrne, vedecké a hospodárske povznesenie vtedy zaostávajúceho východoslovenského regiónu.
Aktivity v 30. rokoch: Spolok organizoval prednášky, valné zhromaždenia pod záštitou významných osobností (napr. župana Jána Rumana) a prijímal čestných členov, akým bol napríklad známy bankár Michal Bosák. Zakladal špecializované komisie, ako napríklad Komisiu pre štúdium stredoeurópskeho problému, ktorá vydala spomínanú knihu Michala J. Víťazka.
Povojnové obdobie (1945 – 1946): Po oslobodení Košíc v roku 1945 spolok nakrátko obnovil intenzívnu činnosť pod vedením známeho historika Ondreja Rodmíra Halagu. Organizovali prednášky, stretli sa s prezidentom Edvardom Benešom a začali vydávať časopis Východoslovenský akademik.
Transformácia na Svojinu: Dňa 18. novembra 1945 sa spolok formálne transformoval na Východoslovenský kultúrny spolok Svojina. Ten mal rôzne odborné sekcie (historickú, právnu, prírodovednú) a usiloval sa o založenie vedeckého ústavu a neskôr vysokej školy v Košiciach.
S.V.A. tak zohral zásadnú rolu pri formovaní modernej slovenskej inteligencie na východe krajiny a položil základy pre neskorší rozvoj tamojšieho akademického a vedeckého života.
-ai-