Keď som bol v utorok na prezentácii knihy Petra Gettinga „Studne mútne“ tak som sa jednu otázku v rámci záverečnej diskusie spýtal samotného autora a spomenul som, že ja osobne som si kúpil pre seba dva exempláre tejto knihy.
Tu sa na mňa obrátil predo mnou sediaci spolumajiteľ vydavateľstva Artis Omnis a pochválil ma. Ja som však dopovedal aj koniec toho príbehu, že až taký mecenáš umenia nie som, ako sa to možno na prvý pohľad zdá.
Tú prvú knihu som si kúpil hneď ako vyšla a priebežne som ju čítal. Plánoval som si ju vziať na podpis práve na tú to akciu.
Lenže …. osud zamiešal karty inak.
Ráno, keď som sa balil do práce, vložil som do ruksaku veci, ktoré budem v ten deň v práci potrebovať. Mobily, doklady, peňaženku, jedlo na obed … a knihu.
Po ranných pracovných rituáloch s kávou a s upratovaním, som vzal ruksak, ktorý som si predtým položil na stoličku a …. zbadal som akýsi vlhký fľak.
Kýho zrádnika ….?!?
Ouuuu … dúfam, že sa mi nevylial ten hovädzí guláš!
Vylial …
Dúfam, že peňaženka a doklady nebudú v tom guláši plávať … Neplávali. Chvalabohu.
Ale odniesli si to Studne mútne.
Krásne nasali šťavu z guláša.
Skoro ma porazilo. Na knihy si totiž zvyknem dávať veľký pozor. Dokonca som alergický na nešetrné zaobchádzanie s knihami …
Doteraz si pamätám príbeh, keď som mal asi 12 rokov. Čítal som Dobrodružstvá kapitána Korkorána z edície Stopy a nejako som sa pohádal so svojou, o rok staršou sestrou. Tá ten rozpor vyriešila tak, že mi zobrala knihu z rúk a natrhla mi spodnú časť listov.
Hohohohoooo, toto sa predsa nerobí!
Veci som nezvykol riešiť bitkou (predsa len, bol som mladší) a tak, keď sa sestra postavila pred veľké zrkadlo a začala sa česať, ja som jej dal „výchovný štuchanec“ zozadu do hlavy. Jej hlava na to nebola pripravená a tak sa čelo stretlo so zrkadlom.
Čelo zostalo nezranené, ale …. zrkadlo sa zosypalo s veľkým hrmotom na zem.
Jediné šťastie, že sa nikomu nič nestalo.
Ponaučenie? Na knihy treba s citom a láskou. Je to váš priateľ, ktorý nefrfle a ktorý poteší, zabaví a poučí.
Majme knihy v úcte. Je za nimi veľa práce.
A preto som si musel kúpiť druhú knihu „Studne mútne“, lebo som sa neodvážil dať na podpis knihu nasiaknutú gulášovým sósom …
Mimochodom, ten guláš bol výborný. Varil som ho totiž ja ))))
