LISTY Z MÔJHO MLYNA

Krátky popis:

Alphonse Daudet (1840-1897), jeden z najlepších francúzskych spisovateľov XIX. storočia, začal svoju literárnu činnosť veľmi mladý, písal verše, poviedky, divadelné hry, v ktorých bolo, ako sám priznal, viac fantázie ako prežitia. Čoskoro však našiel svoj osobitný tón. Ten sa vykryštalizoval v jeho najznámejšom diele Listy z môjho mlyna, ktoré prevýšili jeho úspešné romány, ako napríklad Tartarin z Tarascona a Drobček.
Listy z môjho mlyna sú súhrnom 25 poviedok. Autor v nich rozoberá povahu prostého provensalského človeka, jeho zvyky a obyčaje. Niektoré poviedky sú plné fantázie a usmievavého humoru, iné sa zapodievajú osudmi nešťastných ľudí no v každej poviedke nájdeme opis krásnej prírody Provensálska, Alžíru a Korziky. ktoré autor sám precestoval a dokonale poznal. Sú dielom mladosti, ale chýb mladosti v nich nenájdeme. Nijaké váhanie, tápanie, ani nešikovné napodobňovanie. Naopak, je to dielo originálne, isté svojou kresbou. Pritom mu nechýba sviežosť mladosti, prirodzenosť, nadšenie, ľahkosť a čaro malebnej prírody autorovho milovaného Provensalska, presýtenej vôňou levandule a ozývajúcej sa cvrkotom svrčkov. A svojich Provensalčanov podáva Daudet čo najpravdivejšie, so všetkými ich dobrými vlastnosťami aj slabôstkami.
Alphonse Daudet je majstrom jemnej irónie, verí však, ze človek je v jadre dobrý. Má súcit so slabými, s vydedencami života, s tými čo trpia a sa nežalujú. Daudetova osobnosť prejavuje sa v jeho diele nielen prítomnosťou medzi postavami jednotlivých poviedok, ale aj citovým vzťahom k nim.
Listy z môjho mlyna sú a zostanú živé, vyhľadávané a obľúbené. Je to dielo trvalej hodnoty, skvost francúzskej literatúry.
*-*

Výnimočne úspešná kniha. Komorné čítanie s nevšedným príbehom.
A. Daudet, plachý, samotársky lyrik, literárny pustovník, usadil sa v osamelom veternom mlyne v rodnej milovanej Provencii, kde cez teplé večery, za spevu cikád, vysníval svoje Listy. Nenájdeme tak skoro diela tak poeticky sviežeho, štýlové tak vyváženého a ľudsky tak prívetivého, ako sú tieto rozprávky, prehriate milým slnkom južnej Francie. Daudet, ktorý chcel byť literárnym vyslancom svojho kraja v Paríži, prenikol nimi do celého sveta. Hoci je to dielo jeho mladosti, ostalo aj vrcholom celej tvorby. Umelec bol v ňom už zrelý, rozprávač dokonalý. Pretože miloval jednoduchých ľudí svojho kraja a rozumel im, vedel im zaistiť miesto v nesmiernom svete literárnych postáv a stal sa tým univerzálnym. Francúzska literatúra si ho váži, ostatný svet ho číta s obdivom. Nachádza v ňom humor i nehu, melanchóliu i silu. „Listy z môjho mlyna“ vyšly práve pred 80 rokmi. Nám Slovákom budú i po tomto odstupe milé aj preto, že v nich žije kus starého miznúceho sveta, podobného idyle slovenských hôr a strání, ako nám ju zachovali naši spisovatelia. Usmievavé a zároveň elegické čaro Daudetových listov prenikne ľahko do slovenskej duše a francúzsky spisovateľ bude mať v našich knižniciach miesto vedľa Hviezdoslava a Kukučína, lebo ľudské a umelecké črty jeho profilu sú nám neobyčajne blízke.
-d-

Le sous-Préfet aux champs (Podprefekt na lúke), Le Curé de Cucugnan (Farár z Cucugnanu), la Chèvre de M. Seguin (Koza pána Seguina): podobne ako La Fontaine, Grimmovci alebo Perrault, aj Daudet mal najvyšší dar rozprávača – páčiť sa všetkým a nikdy nezostarnúť.Listy z môjho mlyna (Les Lettres de mon moulin) sú neodmysliteľnou súčasťou francúzskeho národného folklóru rovnako ako Pagnolova Trilógia alebo rozprávky Matky Husi (Contes de ma mère l'Oye). Ako bonus sa na ich horizonte črtá Provansalsko plné borovíc, cykád, levandule a oviec, ktoré sa na jeseň vracajú, aby sa „meštiacky pásli na malých sivých kopcoch prevoňaných rozmarínom“, pričom si vo vlne nesú „spolu s vôňou divokých Álp aj trochu toho ostrého horského vzduchu, ktorý omamuje a núti do tanca“.
-g-