SLOVO O PLUKU IGOROVOM

Krátky popis:

SLOVO O PLUKU IGOROVOM a ďalšie staroruské historické povesti
Na prelome 11. a 12. storočia sa v stepiach Strednej Ázie zrodila mocná Mongolská ríša. Na jej čele na prelome 12. a 13. stor. stál energický panovník a skúsený vojvodca Džingischán. Skoro štyri storočia podnikali Džingischánovi následníci výpady do susedných, ale i vzdialených krajín. Podrobili si Čínu, napadli Európu, ba dostali sa až k nám na Slovensko. Na rieke Slanej 11. apríla 1241 pod vedením chána Batua na hlavu porazili uhorské vojsko Bela IV. Na malých rýchlych koníkoch sa ľahko presúvali z miesta na miesto. Spŕškami šípov a krivými šabľami púšťali hrôzu na armády i na miestne obyvateľstvo. Mongolotatári si na dlhé veky vyslúžili povesť najľútejších vojakov. Najpresvedčivejšie to vari vystihuje citát: I neostalo v meste ani človeka, všetci do jedného zahynuli a všetci ten istý smrtný kalich vypili. A nebolo v meste plaču ani stonania....
Jednou z najpostihnutejších krajín bola Stará Rus. Rozdrobená na množstvo medzi sebou súperiacich kniežatstiev bola pre dravých a nemilosrdných Mongolov ľahkou korisťou.
Z tých čias, keď prekvitajúce mestá a dediny líhali popolom, hynuli záľahy ľudí a mnohí sa dostali do otroctva, sa zachovalo niekoľko vynikajúcich literárnych pamiatok. Napriek obradnému štýlu, ktorý bol typický pre tú dobu, poskytujú pravdivý a vysokoumelecký obraz o hrdinskej borbe ruského ľudu za slobodu. Päť z nich predkladáme slovenskému čitateľovi. Patria k vrcholom staroruského písomníctva a majú čestné miesto aj vo svetovej literatúre.
Neznámi umelci zanechali potomkom strhujúce svedectvo o zrade a nesvornosti ruských kniežat, ale aj o hrdinstve ruského ľudu. V Povesti o zničení Riazane chánom Batuom sa sami Mongoli vyjadrujú o ruských bojovníkoch s veľkým uznaním: Boli sme so svojimi chánmi v mnohých krajinách, ale takých junákov a odvážlivcov sme ešte nevideli, ani naši otcovia o takých nerozprávali. Veď sú ako okrídlení a nesmrteľní: Tak tuho a odvážne sa bijú na koňoch jeden s tisíckou a dvaja s desiatimi tisícami. A bojové pole neopustil ani jeden jediný.
Vyvrcholením knihy je Slovo o pluku Igorovom, Povesť o krvavej bitke s Mamajom a Zadončina. Slovo o pluku Igorovom je jednou z najvýznamnejších pamiatok staroruskej literatúry, v ktorom génius ruského národa stvoril vari najpoetickejší obraz tragického obdobia ruských dejín. Dve nasledujúce diela predstavujú protipól Slova o pluku Igorovom. Zobrazujú jednu z najslávnejších bitiek na rieke Done Kulikovskú bitku, ktorá znamenala obrat v silách protivníkov. Moskovskému veľkokniežaťu Dmitrijovi Ivanovičovi sa, na rozdiel od Igora Sviatoslaviča, podarilo pod spoločnú zástavu zjednotiť takmer všetky ruské kniežatstvá. Vďaka jednote a prezieravej vojenskej taktike dvestopäťdesiattisícová ruská armáda porazila osemstotisícovú armádu vojvodcu Mamaja.
Staroruské povesti dostáva slovenský čitateľ v preklade Heleny Križanovej-Brindzovej a s ilustráciami národného umelca Vincenta Hložníka.
Roku 1985 podľa rozhodnutia UNESCO oslávil celý kultúrny svet 800-výročie vzniku Slova o pluku Igorovom.
*-*

Staroveká básnická skladba je najčastejšie charakterizovaná ako jedna z najvýznamnejších pamiatok staroruskej literatúry. Dnes vieme, že nie je to úplná pravda. Tento historický epos je aj literárnou pamiatkou starovekej slovanskej literatúry a v istom slova zmysle aj pamiatkou starovekej európskej literatúry. S týmto vedomím mali by sme k nej pristupovať aj z pohľadu historického vývinu slovenskej literatúry.. Nájdeme v nej totiž i stopy účinkovania cyrilo-metodskej misie na Veľkej Morave, čiže na veľkej časti nášho nespochybniteľného územia.
Slovo o pluku Igorovom je napísané neznámym autorom, priamym účastníkom legendárnych bojov ruských kniežat proti nájazdom Polovcov, u nás známych aj pod menom Kumáni. Dielo je napísané vo veršoch a zo staroruštiny ho do modernej ruštiny prepísali viacerí bádatelia. Ako jediný básnik sa ho ujal Vasilij Afanasjevič Žukovskij, ktorý sa pokúsil dať eposu väčší lyrický rozmer. Je zaujímavé, že tento text sa našiel v pozostalosti Alexandra Sergejeviča Puškina, ktorý bol jeho osobným priateľom.
Viac tu: https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/slovo-o-pluku-igorovom-/