LAOKOÓN / HAMBURSKÁ DRAMATURGIA / LISTY O NAJNOVŠEJ LITERATÚRE

Krátky popis:

... z celého laokoóntovského textu jasne vyplýva, kedy Lessing hovorí o maliarstve v širokom význame (o výtvarnom umení vôbec) a kedy hovorí špeciálne o sochárstve alebo maliarstve. I keď sa Lessing výslovne tejto problematiky nedotýkal, jasne si uvedomoval, že sochárstvo i maliarstvo, napriek prirodzenosti ich znakov, sú rozdielnymi znakovými systémami: Obraz je dvojrozmerný, plošný, kým socha je trojrozmerná, hmotná a teda reálnejšia". Jeho názor bol veľmi blízky Valéryho názoru: „Kým maľba klame na stene, ktorú popiera, kým otvára fiktívny svet, v ktorom simuluje nielen umiestnené objekty, ale aj priestor a svetlo, socha sa inštaluje v tom istom prostredí, ktoré o nej uvažuje a na ňu hľadí; prijíma jeho osvetlenie a jej jas i tieň je reálny".
*-*

Laokoón / Hamburská dramaturgia / Listy o najnovšej literatúre je výber z najvýznamnejších estetických, divadelných a literárnokritických textov Gottholda Ephraima Lessinga, jednej z kľúčových osobností nemeckého osvietenstva. Slovenské vydanie vyšlo v Tatrane roku 1980 v edícii Knižnica estetiky a patrí medzi zásadné slovenské vydania klasických textov estetiky a teórie umenia.

Kniha spája tri oblasti Lessingovho myslenia: výtvarné umenie a estetiku, teóriu divadla a literárnu kritiku. Nejde teda o jednu súvislú monografiu, ale o reprezentatívny výber textov, na ktorých sa dá sledovať formovanie modernej estetiky v 18. storočí.

Laokoón alebo o hraniciach medzi maliarstvom a poéziou vyšiel pôvodne roku 1766. Lessing v ňom skúma rozdiel medzi výtvarným a slovesným umením. Základom jeho úvah je slávne antické súsošie Laokoóna a jeho synov. Výtvarné umenie podľa Lessinga pracuje predovšetkým s telesami a priestorovým usporiadaním, zatiaľ čo poézia môže zachytiť dej, následnosť a čas. Táto Lessingova úvaha mala mimoriadny vplyv na neskoršiu estetiku, semiotiku a moderné diskusie o vzťahu obrazu a textu. Oxford University Press označuje Laokoóna za dielo, ktoré od roku 1766 zásadne formovalo debatu o rozdieloch medzi slovami a obrazmi. Názov odkazuje na známe antické súsošie Laokoón a jeho synovia, dnes uložené vo Vatikánskych múzeách. Lessing polemizoval s názorom Johanna Joachima Winckelmanna na spôsob, akým sochár zachytil Laokoónovo utrpenie. Práve z tejto konkrétnej umeleckohistorickej otázky rozvinul oveľa širšiu teóriu hraníc jednotlivých druhov umenia.

Hamburská dramaturgia vznikala v rokoch 1767 – 1769, keď Lessing pôsobil pri hamburskom Národnom divadle. Pôvodne nešlo o jednotnú knihu, ale o sériu divadelných kritík a teoretických úvah viazaných na konkrétne predstavenia. Celý pôvodný cyklus tvorí 101 statí. Lessing sa v nich zaoberal Aristotelovou Poetikou, tragédiou, herectvom, dramatickou výstavbou, charaktermi postáv a spoločenskou funkciou divadla. Dôležitý je jeho odpor voči mechanickému napodobňovaniu francúzskeho klasicistického divadla a snaha vytvoriť modernejšiu nemeckú dramatiku. Jeho práca v Hamburgu sa stala natoľko významnou, že Lessing býva označovaný za jedného zo zakladateľov modernej dramaturgie ako samostatnej divadelnej profesie. Pozoruhodné je, že slovenské vydanie neobsahuje úplnú Hamburskú dramaturgiu, ale podstatný výber. Odborná štúdia SAV výslovne upozorňuje, že české vydanie z toho istého roku prinieslo úplnejší text, zatiaľ čo slovenské vydanie pracovalo s výberom.

Listy o najnovšej literatúre - Briefe, die neueste Literatur betreffend vychádzali pôvodne v Berlíne v rokoch 1759 – 1765. Išlo o osvietenský literárny časopis vytvorený okruhom Lessinga, Friedricha Nicolaiho a Mosesa Mendelssohna. Celý časopis vyšiel v 24 častiach a venoval sa kritickému hodnoteniu súčasnej nemeckej literatúry. Lessing patril k jeho hlavným iniciátorom a autorom. Z dnešného pohľadu sú tieto texty zaujímavé aj tým, akým spôsobom Lessing chápe literárneho kritika: kritik nemá iba pochváliť alebo odmietnuť knihu, ale má formulovať argumenty, diskutovať o estetických princípoch a vstupovať do verejnej intelektuálnej debaty. Práve tým sa Lessing podieľal na vzniku modernej nemeckej literárnej kritiky.

Gotthold Ephraim Lessing (1729 – 1781) bol nemecký dramatik, spisovateľ, filozof, publicista, divadelný kritik a teoretik umenia, jedna z ústredných postáv nemeckého osvietenstva. Narodil sa 22. januára 1729 v Kamenzi a zomrel 15. februára 1781 v Braunschweigu. Študoval teológiu a filológiu v Lipsku, neskôr medicínu vo Wittenbergu, ale jeho skutočným záujmom sa stala literatúra a divadlo. Okrem estetických a kritických textov napísal hry Miss Sara Sampson, Minna von Barnhelm, Emilia Galotti a Nathan der Weise – Múdry Nathan. Jeho dramatická a filozofická tvorba výrazne presadzovala myšlienky tolerancie, racionality a náboženskej znášanlivosti. Lessing mal veľký vplyv na Goetheho, Schillera a ďalšiu generáciu nemeckých autorov. Jeho hry zostávajú súčasťou repertoáru nemecky hovoriacich divadiel dodnes.

Výber zostavila a rozsiahlu štúdiu Lessing stále živý napísala Nora Krausová. Poznámky pripravila Mária Kosová. Z nemeckých originálov prekladali Nora Krausová a Mária Kosová; latinské a grécke verše preložil klasický filológ Miloslav Okál. Toto zloženie redakčného tímu potvrdzuje katalóg Divadelného ústavu. Nora Krausová (1920 – 2009) patrila medzi významné slovenské literárne teoretičky a germanistky. Lessingovi sa venovala dlhodobo – už pod rodným menom Nora Beniaková publikovala v roku 1947 štúdiu Lessingov Laokoon a estetické názory 18. storočia. Slovenské vydanie z roku 1980 nie je náhodným prekladateľským projektom. Krausová sa Lessingovou estetikou zaoberala viac ako tri desaťročia. Predchádzajúce slovenské vydanie Lessingových estetických štúdií vyšlo už v roku 1961 pod názvom Laokoón a iné estetické štúdie. Aj tento výber pripravila Nora Krausová; prekladali Ján Rozner a Mária Kosová a grécke a latinské verše Miloslav Okál.

Jednou z najzaujímavejších vecí na Laokoónovi je jeho životnosť. Text má viac ako 250 rokov, ale stále sa objavuje v odbornej literatúre o obraze, texte, fotografii, filme či semiotike. Moderná monografia Oxford University Press z roku 2017 bola celá venovaná novému čítaniu Lessingovho Laokoóna a jeho vplyvu na estetiku a teóriu médií. Hamburská dramaturgia zasa vznikla z veľmi konkrétneho experimentu – snahy založiť v Hamburgu prvé nemecké národné divadlo. Samotný podnik existoval iba krátko, od roku 1767 do roku 1769, ale Lessingove texty prežili divadlo, ktoré ich vyvolalo, o viac než dve storočia. Zaujímavé je aj to, že v roku 1980 vyšli takmer súčasne dve rozsiahle československé Lessingove edície: slovenská v Tatrane a česká Hamburská dramaturgie. Láokoón. Stati v Odeone. Česká verzia mala 544 strán a bola zostavená Jiřím Stromšíkom, slovenská mala približne 416 strán a koncepčne ju pripravila Nora Krausová.
-ai-