STAMODTIAĽ A INÉ

Krátky popis:

Stamodtiaľ a iné patrí k najosobnejším zbierkam Laca Novomeského. Jej jadro tvoria básne späté s autorovým väznením v 50. rokoch, doplnené textami napísanými po prepustení a rehabilitácii. Po pätnásťročnej vynútenej básnickej prestávke sa Novomeský vracia k lyrike, ktorá je oveľa viac sústredená na osobnú skúsenosť, samotu, pamäť a ľudskú dôstojnosť.

Zbierka vyrastá zo skúsenosti človeka, ktorý sa po rokoch izolácie znovu vracia do bežného života. Väzenie však nie je jedinou témou. Novomeského zaujímajú drobné situácie, príroda, spomienky, medziľudské vzťahy, strata, smrť i samotný zmysel poézie. Medzi básňami nájdeme napríklad Triumf, Pražská jar 1956, Motív 1950, Celkom určitý marcový deň 1953, Ktorýsi Don Quijote Cypriána Majerníka, Pohreb Hany Gregorovej či záverečnú Slávu. Už názvy niektorých básní ukazujú, ako silno sa osobná skúsenosť prepája s konkrétnym časom a kultúrnou pamäťou. Významný je psychologický rozmer zbierky. Novomeský sa nesnaží z väzenskej skúsenosti vytvoriť jednoduché politické gesto. Literárna historiografia zdôrazňuje skôr jeho návrat k čistým lyrickým tvarom a obraz človeka zatlačeného do osobnej a dejinnej bezvýchodiskovosti. Zároveň si zachováva cit pre jemný detail a schopnosť odľahčiť vážnosť nenápadným humorom či iróniou. Kniha je preto zaujímavá aj dnes ako osobné básnické svedectvo o prenasledovaní, izolácii a návrate do života, no zároveň ako plnohodnotná poézia, ktorá nie je odkázaná iba na znalosť autorovho životopisu.

Ladislav „Laco“ Novomeský (27. december 1904, Budapešť – 4. september 1976, Bratislava) bol slovenský básnik, publicista, novinár a politik, jedna z výrazných osobností modernej slovenskej literatúry 20. storočia. Patril k skupine DAV a už v medzivojnovom období spájal modernú poéziu s intenzívnym záujmom o spoločenské a kultúrne otázky. Počas Slovenského národného povstania bol členom predsedníctva Slovenskej národnej rady. Po vojne zastával viaceré verejné funkcie, no v roku 1951 bol v rámci politických čistiek uväznený. Vo vykonštruovanom procese ho v roku 1954 odsúdili na desať rokov väzenia. V roku 1955 bol podmienečne prepustený a v roku 1963 rehabilitovaný. Práve táto skúsenosť tvorí zásadné životopisné pozadie knihy Stamodtiaľ a iné. Po návrate do literatúry vydal v roku 1963 skladby Vila Tereza a Do mesta 30 minút a o rok neskôr Stamodtiaľ a iné a Nezbadaný svet. Jeho najznámejšie zbierky zahŕňajú Nedeľu, Romboid, Otvorené okná, Svätého za dedinou, Pašovanou ceruzkou, Vilu Terezu a Stamodtiaľ a iné. Slovenské literárne centrum ho hodnotí ako jedného zo zakladateľov modernej línie slovenskej poézie.

Ilustrácie aj výtvarné riešenie väzby vytvoril Václav Sivko (1923 – 1974), český maliar, grafik, ilustrátor a scénograf. Študoval grafiku a úžitkové umenie v Prahe a v rokoch 1944 – 1945 bol asistentom fotografa Josefa Sudka. Neskôr pôsobil ako výtvarný redaktor vo vydavateľstvách Mladá fronta a Albatros. Sivko patril k výrazným českým knižným grafikom povojnového obdobia a jeho podiel na Stamodtiaľ a iné zvyšuje výtvarnú zaujímavosť vydania. Grafickú úpravu knihy pripravil Antonín Dvořák.

Zbierka vyšla v rovnakom roku, keď Novomeský získal titul národného umelca. Išlo teda o obdobie jeho plného verejného návratu po rehabilitácii, hoci len niekoľko rokov predtým bol politickým väzňom. Veľmi silný je už názov Stamodtiaľ a iné. V kontexte knihy sa „stamodtiaľ“ prirodzene spája s návratom z miesta izolácie a väznenia – texty prinášajú skúsenosť človeka, ktorý sa po rokoch núteného odlúčenia znovu snaží vstúpiť do vlastného života. Výrazným prepojením literatúry a výtvarného umenia je báseň Ktorýsi Don Quijote Cypriána Majerníka. Majerník sa motívu Dona Quijota venoval opakovane; Slovenská národná galéria uchováva viacero jeho kresieb, grafík a obrazov s touto postavou. V jeho tvorbe predstavuje Don Quijote tragikomického, osamelého človeka stojaceho proti nepriateľskému svetu – motív, ktorý sa veľmi prirodzene stretáva aj s Novomeského skúsenosťou. Zbierka vyšla ako 4. zväzok Kruhu milovníkov poézie. V tiráži je uvedené, že bola určená členom tohto čitateľského klubu. Edíciu redigoval básnik Vladimír Reisel a výtvarným poradcom bol Marián Čunderlík. Prvé vydanie malo náklad 9 000 výtlačkov a okrem 84 strán textu obsahovalo osem obrazových príloh. Zbierka mala aj ďalší život: samostatne znovu vyšla v roku 1969 a neskôr bola zaradená do druhého zväzku Novomeského Diela z roku 1984.

Zaujímavým dobovým presahom je aj gramofónová platňa z roku 1964, na ktorej sa objavuje Novomeského Stamodtiaľ a iné spolu s Mihálikovou Appassionatou. Ide o ďalší doklad toho, že poézia vtedy nebola šírená iba knižne, ale aj prostredníctvom zvukových nosičov.
-ai-