SKLO VE STAVEBNICTVÍ

Krátky popis:

Kniha poučuje o skle tabulovém, o skleněných tvárnicích, sklobetonových konstrukcích, o klasické mosaice, o mosaikových prefabrikátech, litých reliefech, o umělecko dekorativním uplatnění skla a o jeho novém použití v architektuře vůbec. Pojednává o skleněném potrubí, skleněné vatě a o skle pěnovém. V závěru věnuje pozornost použití taveného čedice ve stavebnictví a ukazuje další možnosti jeho uplatnění v zdravotnické technice .
-antikavion-

Odborná československá príručka o použití skla v architektúre a stavebnej praxi polovice 20. storočia. Kniha vyšla v SNTL v roku 1955 ako prvé vydanie a prináša nielen technické údaje o stavebnom skle, ale aj dobové pohľady na sklenené stavebné prvky, mozaiku a nové možnosti výtvarného využitia skla v modernej architektúre. Má 123 obrázkov a 51 tabuliek.

Sklo ve stavebnictví patrí k raným povojnovým československým odborným publikáciám, ktoré sa pokúšali súhrnne spracovať možnosti skla ako stavebného a architektonického materiálu. Publikácia sa zaoberá vlastnosťami skla, jeho výrobou a stavebným využitím. Z dobového kontextu a neskorších odborných citácií je zrejmé, že zahŕňa tradičné tabuľové sklo a zasklievanie, ale aj špeciálne stavebné sklá, sklenené stavebné prvky, tepelnoizolačné výrobky, dekoratívne sklo a mozaiku. Kniha je bohato doplnená technickými obrázkami, schémami a tabuľkami. Z dnešného pohľadu nemožno jej technické údaje automaticky používať na navrhovanie súčasných stavieb – technické normy, bezpečnostné požiadavky aj výroba skiel sa odvtedy zásadne zmenili. Ako dokument vývoja stavebných materiálov a československého sklárskeho priemyslu je však stále veľmi zaujímavá.

Arnošt Štulík je pri knihe uvádzaný ako hlavný autor, respektíve editor kolektívnej publikácie. Novšia odborná literatúra cituje knihu priamo vo forme „A. Štulík ed., Sklo ve stavebnictví“, čo potvrdzuje, že jednotlivé časti napísali viacerí odborníci. Medzi doložených spoluautorov patrí napríklad:
- M. Ajvaz, ktorý napísal kapitolu Mosaika na stranách 116–118. Táto časť je ešte aj v súčasných odborných prácach citovaná pri výskume historických sklenených mozaík.
- Jaroslav Brychta, autor rozsiahlejšej časti Nové použití skla v architektuře na stranách 123–133. Jeho text dnes citujú projekty VŠCHT Praha a Univerzity Pardubice pri dokumentovaní československých povojnových mozaík.

Jaroslav Brychta patril k zásadným osobnostiam českého umeleckého sklárstva 20. storočia a bol úzko spojený so Železným Brodom. Pre túto knihu je dôležitý najmä jeho text Nové použití skla v architektuře. Nešlo iba o všeobecnú úvahu – zachytával konkrétne nové možnosti využitia československého skla na fasádach, v mozaikách a architektonickej výzdobe. Súčasná databáza České mozaiky jeho kapitolu opakovane používa ako prameň pri identifikácii povojnových realizácií. Kniha je stále odborným prameňom po viac než 70 rokoch. Na technickú knihu z roku 1955 je pozoruhodné, ako často sa objavuje v modernej odbornej literatúre. Výskumný projekt VŠCHT Praha a Univerzity Pardubice venovaný československým skleneným mozaikám opakovane používa Štulíkovu knihu ako prameň. Citovaná je najmä Brychtova kapitola Nové použití skla v architektuře a Ajvazova časť o mozaike. Brychtova kapitola pomáha dnes identifikovať konkrétne povojnové mozaikové realizácie. Databáza České mozaiky ju napríklad cituje pri výzdobe bývalého vysokoškolského internátu, kde boli použité sklenené mozaikové panely so študentmi a knihami, ale aj pri domových znameniach a výzdobe fasád. Kniha je teda nielen technickou príručkou, ale aj dobovým katalógom toho, ako sa sklo začalo začleňovať do československej architektúry 50. rokov.

Päťdesiate roky boli obdobím intenzívneho experimentovania s využitím skla mimo tradičných okien. Do architektúry prenikali sklenené tvárnice, mozaika, opakné a farebné sklá, sklenené obklady a neskôr nové izolačné materiály. Štulíkova kniha zachytáva tento moment v čase, keď sa mnohé z týchto možností ešte len systematicky zavádzali do stavebnej praxe. Zaujímavý je najmä kontrast so súčasnosťou. Dnešné sklo v stavebníctve zahŕňa vrstvené a kalené bezpečnostné sklo, izolačné dvojsklá a trojsklá, povlakované sklá, konštrukčné presklenie či sklenené zábradlia – oblasti, ktoré sa dnes riadia rozsiahlym súborom európskych technických noriem.
Kniha má na svoju dobu pomerne bohatú technickú dokumentáciu: 123 obrázkov a 51 tabuliek.
-ai-