39,00 €
Dostupné
Krátky popis:
Vydanie v náklade 100 ručne viazaných a číslovaných exemplárov.
z úvodného listu ku knihe:
Dlhší čas som v sebe nosil víziu zostrojiť knihu, ktorá by bola mnohým prínosná svojím učením ako aj posilnením na ich duchovnej ceste - hoci by z nej prečítali čo by len jednu či dve kapitoly. Táto myšlienka vo mne postupne dozrievala, až napokon kniha uzrela svetlo sveta..
~...a Svetlo uzrelo svet.~
Ako podklad pre toto skromné dielo som si nevedel predstaviť vhodnejší materiál než spisy Majstra Kerninga.
Po vášnivom hľadaní, usporadúvaní a meditovaní nad celkovým konceptom je mi konečne potešením podeliť sa s Vami o túto zbierku Jeho textov, ktoré boli pôvodne roztrúsené v devätnástich ročníkoch časopisu PSYCHE v preklade Karla Weinfurtera, ďalej uverejnené v jeho knihách Tajná tradice a učení Bratrů Rosikruciánů a Ohnivý keř - II. díl, a ich ďalšia časť preložená Ilkou Trojskou v diele Moudrost orientu.
Týmto vydaním sa texty stretávajú v ucelenej podobe v striedaní dvoch osobitých prekladov a zároveň s obohatením o komentáre spomenutých prekladateľov.
Verím, že mnohí z Vás, ktorým sa táto kniha dostala do rúk, prijmú toto spracovanie a ospravedlnia jej prípadné nedostatky.
Nech je Vám táto kniha malým svetlom na ceste Kráľovského umenia, ktoré po mnohých rokoch znovu zasvietilo v "novom šate." A nech slová Majstra Kerninga ožijú vo Vašom vnútri a vedú Vás svojou múdrosťou k onomu cieľu, ktorý je drahý každému úprimnému hľadajúcemu.
Vydavateľ
*-*
Súbor Kerningových esejí a duchovných rozpráv približuje mystické chápanie človeka, jeho vnútorného života a možností sebapoznania. Zhromažďuje staršie české preklady doplnené komentármi a sprístupňuje ich v spoločnom zväzku. Patrí do tradície európskej mystiky spojenej so slobodomurárskym „kráľovským umením“, ktoré Kerning chápal ako cestu k prebudeniu duchovných schopností a k premene vlastného života.
Základné smerovanie knihy dobre ukazuje zverejnená ukážka z rozpravy Odhodlanost a sebeovládání. Kerning v nej rozlišuje medzi vonkajším obrazom človeka, podliehajúcim spoločenskému uznaniu, majetku a vášňam, a jeho hlbším vnútorným „ja“. Sebaovládanie považuje za predpoklad duchovnej slobody. Zdôrazňuje pritom opravdivosť úsilia: človek podľa neho dokáže vynakladať veľkú vytrvalosť na získanie vonkajších výhod, no rovnakú rozhodnosť potrebuje obrátiť aj k vlastnému vnútornému rastu. Zachovaný starší český jazyk dodáva textu dobový charakter a približuje spôsob, akým sa mystická literatúra prihovárala českým čitateľom v prvej polovici 20. storočia.
Johann Baptist Kerning, vlastným menom Johann Baptist Krebs (1774 – 1851), bol nemecký operný spevák, režisér, hudobný pedagóg a autor mystických i slobodomurárskych spisov. V mladosti študoval katolícku teológiu, napokon sa však rozhodol pre hudobnú dráhu. Dlhé roky pôsobil pri dvornom divadle v Stuttgarte, písal operné texty, komponoval a vyučoval spev. Jeho literárna činnosť zahŕňala aj básne, rozprávania a úvahy o estetike. V slobodomurárskom prostredí zastával vedúcu funkciu v stuttgartskej lóži. Spojenie umeleckej praxe, záujmu o náboženstvo a duchovného hľadania tvorí výrazné pozadie jeho diela.
Karel Weinfurter (1867 – 1942) bol český spisovateľ, prekladateľ a významný popularizátor praktickej mystiky. Najznámejším jeho dielom je Ohnivý keř čili odhalená cesta mystická, prvýkrát vydaný v roku 1923. Vydával revue Psyche a viedol rovnomenný mystický spolok. Kerningove myšlienky poznal aj ako prekladateľ jeho kníh Příliv a odliv a Zednář. Prekladateľsky sa pritom venoval aj beletrii z angličtiny a nemčiny, ktorá bola významným zdrojom jeho obživy.
Ilka Trojská je doložená ako prekladateľka Kerningovej knihy Moudrost Orientu, vydanej už v roku 1922 v nakladateľstve Vaněk a Votava. Patrí tak k sprostredkovateľom jeho diela v českom prostredí ešte z medzivojnového obdobia. Toto vydanie nadväzuje na staršiu prekladovú tradíciu oboch uvedených osobností.
Kerningova duchovná náuka pripisovala osobitný význam slovu, hláskam a sústredeniu. Jeho postupy pracujúce so samohláskami a spoluhláskami neskôr prevzal a rozvíjal aj Weinfurter. Názov Ve chrámu slova preto možno čítať v súvislosti s autorovým presvedčením, že slovo môže mať význam aj ako prostriedok vnútornej premeny. Pozoruhodná je pritom autorova pôvodná profesia: hlas a jeho kultivácia boli súčasťou jeho každodennej práce operného speváka a učiteľa spevu.
-aicha-
