Pozor, nasledujúci príspevok bude obsahovať alkohol!
Keď som otvoril nenápadnú brožúrku s názvom „Podávame naše dezertné vína a vermúty“, nečakal som nič svetoborného.
Ale … listujúc stránkami, vypadli na stôl etikety z vín, ktoré sa vtedy vyrábali, resp. skôr len plnili v Košiciach.
Polovicu som poznal, a jeden až dva druhy som aj okoštoval (nie som veľký kamarát s vínom).
Známe mi boli názvy Rýnsky rizling, Dievčie hrozno, či Košický poklad.
Obskurne znel názov Tokajské stolové. Víno kráľov a stolové? Ale možno to boli len vypláchnuté sudy od pravého Tokaja.
Každé víno muselo mať kedysi, podľa princípov plánovaného hospodárstva, na etikete uvedenú svoju cenu. No a podľa ceny ste vedeli, čo vlastne pijete…
Najlacnejšia „sedemdecka“ stála 14,50 Kčs a patrili tu práve vyššie spomenuté tokajské „skvosty“.
Najdrahjšie boli za 20,50 Kčs a patrili tu Cassovia, Burgundské biele a Rýnsky rizling.
Ten papierik s názvom a popisom vína sa volá etiketa, alebo ešte aj vineta.
O tom, že kde sídlili v Košiciach Vinárske závody som vedel. Ale keď som si prečítal jednu etiketu, tak som sa dozvedel, že Vinárske závody boli aj v ťahanovciach. Vie mi niekto povedať, kde presne to bolo?
Na zdravie, priatelia!
Pite však s rozumom a s etiketou. Tou druhou!
