JADR ADELY OSTROLÚCKEJ

Krátky popis:

Piate vydanie obľúbeného románu o Štúrovej láske k zemianskej dcére Adele Ostrolúckej je najlepším dôkazom toho, s akým ohlasom sa stretlo toto dielo u mladých i starších čitateľov. Stalo sa tak preto, že Štúrova osobnosť opradená povesťami národnej tradície, ktoré opomínali vnútorný život tohto velikána meruôsmych rokov, tu dostala živú, konkrétnu ľudskú podobu a tvár.

Spisovateľ Ľudo Zúbek bol svojím založením predurčený na to, aby urobil další krok k oživeniu tejto doby i jej ľudí, aby prispel k pochopeniu života, ktorý sa nám, mladej generácii, už povážlivo zdal vzdialeným, neskutočným a neprirodzeným. Zúbek, autor viacerých historických románov (Ján Kupecký, Matej Hrebenda, Doktor Jesenius, zbierka noviel Skrytý prameň, Zlato a slovo), mal záľubu v hľadaní neznámeho historického materiálu a veľmi citlivo reagoval na medzery, ktoré má náš človek v oblasti vlastivednej. Avšak tu ide o zmapovanie citového sveta generácie. Preto si vyvolil priliehavú formu pamätníka priateľky Adely Ostrolúckej — Evy Jonášovej, ktorá bola svedkom jej vrúcneho citového vzťahu k Ľudovítovi Štúrovi. Tragický záver akoby v harmonickom kontrapunkte vyjadruje i tragédiu celej generácie a jej smutný pád „mládeneckých túžob letu“, ako to za všetkých vyslovil Janko Kráľ.

„Jar Adely Ostrolúckej“ má byť okrem iného aj dôkazom mravnej čistoty a zapálenosti srdca, ktoré sú nerozlučne spojené s menom Ľudovíta Štúra a jeho družiny. Autor sa každým slovom pokúšal dokázať, aké vysoké ciele možno dosiahnuť, aké ideály možno uskutočňovať, ak pravdivo a úprimne postupujeme podľa svojich predsavzatí. Tie musia byť najväčším majetkom každej mladej generácie; ony jej pomôžu prekonávať citové otrasy i sklamania, ony ju vyvádzajú z bludiska neistôt a ony dávajú zmysel jej postaveniu v národe.