BOHOVIA SÚ SMÄDNÍ

Krátky popis:

Anatole France, strážca veľkých humanistických tradícií na prielome storočia, socialista, ktorý nemá v láske dav, no tým vrúcnejšie miluje prostého, drobného človeka, uznávaný literárny predák, nenávidený politickou pravicou ani nie tak pre svetonázor ako skôr pre nebezpečnú duchaplnosť a pre vražednú iróniu, ktorou apostrofoval reakciu v časoch Dreyfusovej aféry, ale krajnou ľavicou jednako pokladaný iba za reprezentanta buržoáznej slobodomyseľnosti a za majstra efektného posmechu, tento vyrovnaný umelec a vtipný historický diagnostik konfrontuje v románe Bohovia sú smädní svoj ideový názor na veľkú francúzsku revolúciu s úsudkom dejín o tejto dobe, ktorej výdobytkom je opojné heslo slobody, rovnosti a bratstva.
V tomto diele, ktoré je jedným z najznámejších revolučných románov svetovej literatúry, zablysnú sa úchvatné udalosti francúzskej revolúcie len natoľko, aby v ich tôni bolo možno rozoznať tých schúlených a ubiedených, ktorí utrpením, šľachetným úsilím, obeťami i podlosťou ustrašeného ľudského tvora živia rozpútaný revolučný živel a krvou napájajú jeho smädných bohov. V tomto dobovom priestore, zariadenom pečlive vybranými rekvizitami a upravenom s dôkladnou znalosťou historického ovzdušia, autor v prudkom spáde odvíja osud niekoľkých ľudí, o konci ktorého nieto od prvopočiatku pochybností. Čitateľ ho sleduje známou cestou, cez úradovne národných výborov, na ľudových shromaždeniach, vo frontoch pred prázdnymi pekárňami, cez hromadné väzenia a revolučné súdy až na popravisko. Citlivý maliar, ktorý v úprimnej snahe slúžiť slobode stane sa neľudským a neúprosným ľudovým sudcom, filozof šľachtic, ktorý na zrúcaninách svojho sveta, v ruke so sväzkom latinského básnika, pokojne čaká neodvratný osud, prostitútka s čistou dušou, ktorá sa vzoprela na obranu ľudskej dôstojnosti, rehoľník, ktorý v nábožnej prostote nechápe, čo sa to s ľuďmi stalo, dobrodružná krásavica, ktorá i prostred všetkej hrôzy žije iba svojim pôžitkom a opatrne obchádza aby sa v elegantnej toalete nešuchla o skrvavené popravisko, príživnícki špekulanti, ktorí bohatnú na biede a nedostatku, podlízavi karieristi bez presvedčenia, ktorým sa podarilo so suchou kožou preplávať do nového režimu, všetci putujú v starostiach i slastiach každodenného života nezadržateľne jednou cestou na gilotínu.
Dnešnému čitateľovi hodno pripomenúť, že France v iných svojich dielach často vyslovoval pochyby o pravdivosti dejín asi v tom smysle, že aj historické udalosti sú len mýtusy a že majú len duchovnú realitu, lebo v skutočnosti sa všetko ináče dialo, než to dejepisci napísali a že história sa vytvára len dodatočne. Preto básnik má vraj právo vytvárať nové mýtusy. Nuž nech by už pravdivosť dejín francúzskej revolúcie bola akákoľvek, v duchovnej realite, ktorú románopisec France vystihol zo sledu jej udalostí, dnešný človek nachodí známu a živú skutočnosť a v mýtuse, ktorý básnik France o nej vytvoril, dnešný Europan dostáva ozajstnú morfologiu všetkých revolúcií.
*-*