DEKAMERON

Krátky popis:

BOCCACCIOV DEKAMERON je nielen vrcholným dielom talianskej novelistickej tvorby, ale aj vrcholným dielom svetovej klasickej 11-teratúry. Je to dielo, v ktorom sa lepšie ako v ktoromkoľvek inom odzrkadľuje život novej, nastupujúcej epochy. Je to naozaj ľudská komédia v plnom, dobrom zmysle slova.
Boccaccio je majster pri kreslení ľudských charakterov a typy, ktoré nám uvádza vo svojich novelách, sú nezabudnuteľné, večne živé. Svedčí o tom aj skutočnosť, že mnohé z Boccacciových noviel sa stali prameňom ďalších spracovaní, a to nielen prozaických, ale aj dramatických. Boccaccio vedel naozaj majstrovsky predstaviť mentalitu a prostredie, v ktorom žil: prostredie na prelome dejín. Novely, ktoré sú pre nás aj pobavením, ostávajú vynikajúcim dokumentom doby, prameňom pre dejiny talianskeho Trecenta. Florencia, ktorá je dejiskom či rámcom Decameronu, stáva sa vtedy dôležitým mestom, kultúrnym a obchodným centrom Toskánska a Talianska, ba aj Európy. Воссаccio pochopil ducha doby: reálny svet vtedy ovládla inteligencia a vášeň a aj jeden, aj druhý element stojí nad morálkou a jej zákonmi, aké sankcionovala a kodifikovala cirkev.
Boccaccio už nie je Dante ani Petrarca. Dante odmietal súčasnú spoločnosť, skôr sa obrátil dozadu, aby takto vedel pochopiť kontradikcie komunálnej a obchodnej spoločnosti, ale trpí na jej protiklady. Boccaccio je však človek konkrétny: spoločnosť vidí ako to neskôr zdôraznil Machiavelli takú, aká je, žije jej životom. Preto sú jeho novely také živé.
Ak označíme Boccacciov Dekameron ako ľudskú komédiu proti komédii dantovskej, značí to toľko, že je to umelecké dielo, v ktorom vystupujú ľudia, akých stretával Boccaccio, ale akých možno stretnúť cez celé storočia a aj dnes. To sú živé postavy jeho noviel.
*-*

Vrcholné dielo talianskej novelistickej tvorby. V novelách autor prináša nezvyčajné príbehy a kresby charakterov. Mnohé z príbehov Dekameronu sa neskôr stali podkladom pre ďalšie spracovanie.
Vyšlo v edícii Čítanie študujúcej mládeže.
Preklad, doslov a poznámky: Mikuláš Pažitka.
Verše prebásnil Ivan Štrpka.
-d-