DEVÄŤDESIATTRI

Krátky popis:

Problém revolúcie inšpiroval Victora Huga na napísanie románu Deväťdesiaitri (Quatre-vingt treize), ktorý vyšiel roku 1874 a v ktorom staval pred oči buržoázie, ako to sám vyhlásil, tri významné dátumy: 14. júl, 10. august a 21. september. Z nich 14. júl zrúcal Bastilu a znamená Slobodu, 10. august zbavil Tuilerie koruny a znamená Rovnosť a 21. september vyhlásil republiku a znamená Bratstvo. Rok 1791 bol najbúrlivejší rok Veľkej francúzskej revolúcie, ktorý je pre Francúzov pojmom a pre históriu ľudstva jedným z najvýznamnejších medzníkov, rok úžasného desu a hrôzy, ale aj rok veľkého obrodzovacieho procesu ľudstva. Hugov román je heroickou epopejou tohto vrcholného, najslávnejšieho obdobia francúzskej buržoáznej revolúcie. Jeho hrdinami sú jakobínski revolucionári a republikánski vojaci, stelesňujúci ľudovú odvahu a múdrosť, a popri nich aristokrati, kontrarevolučně oddiely šuanov a podobne ako v Bedároch pôvabné postavičky detí nešťastnej vendejskej matky, utekajúcej pred vojnou. Hugov román je napriek idealistickému ponímaniu histórie v zásade zrkadlom Francúzskej revolúcie. So sympatiami zobrazuje najmä postavy z ľudu, opisuje jeho zásluhy o víťazstvo nad monarchickým režimom a propaguje opäť autorove filantropické a abstraktne humanistické ideály, ktoré v románe tlmočí bývalý aristokrat, veliteľ revolučného oddielu Gauvain. Tieto ideály viedli však Huga ku konkrétnym statočným činom, ako o tom svedčí jeho neúnavný boj za amnestiu komunardov a protestné akcie proti prenasledovaniu revolučných činiteľov.
Do románu Deväťdesiattri uložil Hugo svoju celoživotnú skúsenosť. Poznanie, že aj revolúcia je pre ľudí, nie nad nimi, ba že si žiada oveľa hlbšie myslenie a mocnejší cit, že je uzlovým bodom dejín, ktorý rozhoduje o živote celých generácií. Vernosť zásade je najvyšším princípom, ale nemá byť na úkor ľudskosti. Jej prirodzeným a nevyhnutným doplnkom je ustavičná bdelosť rozumu, bez ktorej je každá vernosť iba slepým strachom, ba zbabelosťou. Z tohto hľadiska má Hugov román ešte vždy čo povedať aj nám. Je v ňom veľa podnetov na zamyslenie. Lebo na poradí tragických udalostí odohrávajú sa v ňom o nič menej tragické i žiarivé príbehy ľudí, ktorí v nich trpeli, jasali i padali, ale aj víťazili myšlienkou pokroku ľudstva a ľudskosti.
*-*

Rok 1793. Najbúrlivejší rok Veľkej francúzskej revolúcie. Rok úžasného desu a hrôzy, ale aj rok velikánskeho obrodzovania ľudstva; obrodzovania, ktoré je, ostatne pre históriu a ľudstvo dôležitejšie a významnejšie než ten des a hrôza. Pretože ten des a tá hrôza triafali do toho, čo pre históriu – a predovšetkým pre ľudstvo – prestávalo mať svoj bytostný význam: rojalizmus, monarchizmus, feudalizmus. Na pozadí tragicky chmúrnych i oslnivo žiarivých udalostí sa odohrávajú o nič menej tragické i žiarivé príbehy ľudí, ktorí sa v nich zmietali, ktorí v nich trpeli, ktorí v nich jasali, ktorí v nich padali – ale aj víťazili: myšlienkou pokroku, ľudstva a ľudskosti.
-d-