HUSLISTKA Z OSVIENČIMU

Krátky popis:

Auschwitz, 1943: môže v hĺbke pekla vyrásť nádej? A môže láska prekonať nenávisť? Kniha založená na skutočnom príbehu nezabudnuteľnej Almy Rosé, Huslistky z Auschwitzu, prináša príbeh jednej z najodvážnejších a najinšpiratívnejších hrdiniek histórie. Almina statočnosť zachránila nespočetné množstvo životov a priniesla nádej tým, ktorí zabudli, čo toto slovo znamená. V Auschwitzi je každý deň bojom o prežitie. Alma je väzeň č. 50381. Spolu s tisíckami ďalších väzňov je odtrhnutá od svojich milovaných a uväznená v bludisku ohradenom ostnatým drôtom. Ešte pred vojnou bola váženou huslistkou, ktorej vystúpenia očarili množstvo divákov. Keď však nacisti obsadili Európu, nik ju nedokázal zachrániť.
Keď vedúca ženského tábora poverila Almu za dirigentku orchestra, ktorý vystupoval pre väzňov ako aj pre najvyššie postavených nacistov, Alma rázne odmietla so slovami: „Môžu ma zabiť, no hrať ma neprinútia“. Za chvíľku si však uvedomila silu, ktorú táto pozícia ponúka: môže zabezpečiť vyhladovaným dievčatám porcie navyše, a tak ich zachrániť pred smrťou.
Takto Alma stretáva Miklósa, nadaného pianistu. Obklopení beznádejou nachádzajú šťastie v spoločných skúškach, tajných lístočkoch a koncertoch, ktoré predvádzajú bok po boku, dúfajúc, že tá nočná mora sa raz skončí. Môže v takomto beznádejnom mieste ich láska prežiť?
Tento srdcervúci, no krásny príbeh dokazuje, že aj v najtemnejších časoch môže vzniknúť láska a dať vám dôvod, prečo žiť...
-d-

Historický román Huslistka z Osvienčimu (v origináli The Violinist of Auschwitz) od úspešnej autorky Ellie Midwood je hlboko emotívne a strhujúce dielo. V slovenskom preklade ho vydalo vydavateľstvo Motýľ v októbri 2021. Kniha sa stala celosvetovým bestsellerom a jej sila spočíva v tom, že oživuje skutočný, neuveriteľný príbeh odvahy, ľudskosti a hudby uprostred najväčšieho tábora smrti.
Ellie Midwood knihu nepostavila na čistých fantáziách, ale na precíznom historickom výskume a svedectvách väzňov, ktorí peklo holokaustu prežili. Hlavná hrdinka Alma Rosé bola v skutočnom živote celebritou najvyššej európskej úrovne. Narodila sa vo Viedni do prominentnej hudobnej rodiny. Jej otcom bol Arnold Rosé, slávny koncertný majster Viedenskej filharmónie, a jej strýkom (bratom jej matky) nebol nikto iný ako geniálny svetový skladateľ Gustav Mahler. Pred vojnou bola Alma slávnou husľovou virtuózkou a založila unikátny ženský orchester Wiener Walzermädeln, s ktorým koncertovala po celej Európe.
Keď Almu po zatknutí v okupovanom Francúzsku deportovali do Osvienčimu (Auschwitz-Birkenau), jej identita bola rýchlo odhalená. Vedúca ženského tábora Maria Mandlová ju menovala za dirigentku ženského táborového orchestra (Mädchenorchester von Auschwitz). Almina prvá reakcia bola vzdorovitá: „Môžu ma zabiť, ale prinútiť hrať ma nedonútia.“ Rýchlo však pochopila, akú obrovskú moc jej táto pozícia dáva.
Alma premenila ženský orchester na nástroj na prežitie. Od nacistov nekompromisne vyžiadala pre svoje hudobníčky extra prídely jedla, civilné oblečenie, oslobodenie od ťažkých nútených prác v blate a predovšetkým imunitu pred plynovými komorami. Do orchestra prijímala aj dievčatá, ktoré na hudobné nástroje takmer nevedeli hrať, len aby im zachránila život. Preživšie hudobníčky po vojne zhodne dosvedčili, že za svoj život vďačia výhradne Alminej autorite a odvahe.
Príbeh ukazuje neuveriteľný kontrast, kedy aj tí najkrutejší dozorcovia a dôstojníci SS (vrátane neľudského lekára Jozefa Mengeleho) pociťovali k Alme Rosé obrovský rešpekt pre jej genialitu a hrdosť. Mengele ju dokonca oslovoval „Frau Alma“ a nosil jej darčeky, zatiaľ čo ona si pred ním dokázala udržať chladný odstup.
Autorka v románe zachytáva aj Almin vzťah s talentovaným pianistom Miklósom (Miklós Steinberg). Hoci bol Osvienčim miestom absolútneho zúfalstva, spoločné tajné skúšky, lístočky a chvíle strávené pri hudbe im pomáhali zachovať si ľudskosť a vieru, že sa toto peklo raz skončí.
Alma Rosé nezomrela v plynovej komore. Zomrela nečakane v apríli 1944 po náhlom ochorení. Dodnes historici špekulujú, či išlo o ťažkú otravu jedlom, alebo ju niekto úmyselne otrávil. Jej smrť zasiahla celý tábor – dokonca aj esesáci pre ňu usporiadali tichú smútočnú tryznu, čo bolo v histórii Osvienčimu absolútne bezprecedentné.

Stručný dej: Osvienčim, rok 1943. Známa rakúska huslistka Alma Rosé je po príchode do tábora označená číslom 50381. Keď dostane za úlohu viesť ženský orchester, ktorý musí hrať pochodové skladby väzňom kráčajúcim do práce a obveseľovať nacistické špičky pri ich posedeniach, premení hudbu na štít. Za cenu obrovského psychického vypätia a neustáleho vyjednávania s velením SS buduje okolo seba a svojich dievčat bezpečný ostrov, zatiaľ čo za oknami blčí oheň z krematórií.
-ai-