KDE KONČIA PRAŠNÉ CESTY

Krátky popis:

Spisovateľa Ladislava Mňačku netreba čitateľom osobitne predstavovať, jeho dielo pozná dnes takmer každý milovník slovenskej literatúry. Román "Smrť sa volá Engelchen" si už otvoril triumfálnu cestu do sveta. Mňačko však je predovšetkým majstrom reportáže, reportážnej poviedky. V poslednom čase sa zapísal hlboko do vedomia svojich početných čitateľov najmä svojimi „Oneskorenými reportážami".
Knihou reportážnych poviedok „Kde končia prašné cesty", ktorá pre veľký záujem čitateľov vychádza už v druhom vydaní, načiera autor do rôznych problémov našej súčasnosti, nazerá do rôznych kútov našej krajiny. A treba pripomenúť, že podľa svojho zvyku vyhľadáva najpálčivejšie problémy, púšťa sa po neschodných cestách do tých najzapadlejších kútov našej krajiny, kam by nikoho ani nenapadlo zájsť, hľadá aj v najbizarnejších ľudských osudoch ľudskú pravdu slovom, snaží sa odhaľovať tie najskrytejšie, najhlbšie a pritom najzaujímavejšie ľudské problémy.

Svoju zbierku reportážnych poviedok "Kde končia prašné cesty" rozdelil autor tematicky do troch skupín. Do prvej skupiny, nazvanej „Stopy", zaradil prevažne poviedky „spomienkové", v ktorých sa ešte vracia k vojne, ale svojským, nezvyčajným spôsobom.
V druhej skupine poviedok, nazvanej „Cesty", je obsiahnutá problematika našej súčasnosti, preplnená mnohými úvahami nad našimi úspechmi i chybami, ktoré čitateľa priam nútia zamyslieť sa nad nejedným naším krokom, či už úspešnom či neúspešnom.
V tretej skupine, nazvanej Osudy", zamýšľa sa Mňačko nad životom ľudí rôznych povolaní a životných osudov, nad ich názormi na život a na šťastie v ňom.
Takmer všetky tieto krátke poviedky akoby čitateľa znepokojovali a nútili ho zamyslieť sa vážne nad konaním človeka našej doby, nad etickými princípmi nášho súčasného života.
*-*