Nedostupné
Krátky popis:
Franz Werfel (1890-1945), potomok milionárskej židovskej rodiny pražskej, príslušník "pražského kruhu" nemeckých spisovateľov (do ktorého patrili napr. aj R. M. Rilke, F. Kafka, E. E. Kisch, M. Brod a iní) od mladi poznával a užíval plody európskej kultúry, to rozhodne ovplyvnilo už od počiatku vysokú mysliteľskú i formálnu úroveň jeho diel.
Rodinné tradície, národnostné zaradenie a napokon aj akási intelektuálna odlúčenosť od ekonomicko-spoločenskej stránky života neumožnili Werfelovi poznať vývinovú nevyhnutnosť komunizmu, lebo si abstrahoval človeka ako bytosť rýdzo duchovnú, nestarajúc sa o jeho podmienenosť materiálnu. Jeho dielo však predstavuje človeka za konkrétnych podmienok spoločenských a historických, hľadá zmysel ľudského osudua, usiluje sa rozpoznať zákonitosť usporiadania tohto seta a zástoj snaženia jednotlivca v ňom.
V krátkom románe Maturitné výročie zaoberá sa Werfel otázkou zodpovednosti voči blížnemu, sledujúc problém viny a oslobodenia, vykúpenia sa z nej. Sudca Sebastian poznáva vo väzňovi obvinenom z vraždy bývalého spolužiaka Franza Adlera. Pripomína si pod dojmom maturitného výročia všetko, čím sa na dávnom priateľovi previnil. Tento cynický, chladný, sebecký človek, dosiaľ spokojný so svojim životom, robí teraz, keď mu choré srdce sprostredkúva prvé znamenie smrti, životné účtovanie. Musí vyšetriť svoj vlastný prípad, napísať obžalobný spis na seba samého. A tu sa Werfel ukazuje nielen ako veľký znateľ psychoanalýzy, ale dokazuje aj to, ako hlboko vie preskúmať tie vrstvy ľudského vedomia, ktoré vytvárajú morálne vzťahy. Sebastian žije občianskym životom, ktorý neprichádza do potýčky s paragrafmi. A predsa je vinný: previnil sa proti zákonom morálnym. Túto svoju vinu nielen cíti, ale je zjavná i z osudných následkov jeho činov. Preto sa chce zo svojho previnenia vyznať, pokoriť sa pred obvineným, prevziať časť jeho trestu na seba. Ukáže sa však, že obvinený má s dávnym priateľom spoločné iba meno, a Sebastian teda nemôže dosiahnuť vnútorného uspokojenia.
Vynikajúci psychologický rozbor oživujú i autorove spomienky na školské roky strávené v Prahe, ovzdušie vtedajších debát, prvé literárne pokusy i zašlý svet rakúsko-uhorskej monarchie, najmä v postave profesora Kia. A zasahuje sem, i keď ako detail, starý konflikt generácie otcov a synov.
*-*
