Vyhľadať

MODLITBA PRE KATARÍNU HOROVITZOVÚ

Modlitba pro Kateřinu Horovitzovou

Arnošt Lustig

Vydalo: Mladé letá, Bratislava, 1965

Stav:  dobrý

Prebal:  v dobrom stave

Jazyk:  slovenčina

Preklad:   Gabriel Rapoš

Ilustrácie:  Oľga Grüberová

Vydanie:  1.

Strán:  154

ISBN:  66-015-65

3,00 

Dostupné

Krátky popis:

Arnošt Lustig vo svojej novele umelecky vlastným výrazom spodobuje málo známu autentickú udalosť z konca vojny. V roku 1943 podarilo sa Nemcom v Taliansku polapiť tučnú korisť: dvadsiatich bohatých židovských podnikateľov a obchodníkov, opatrených americkými pasmi. Títo síce zavčasu emigrovali pred nacistami z Československa, Poľska a iných krajín i s veľkým bohatstvom do USA, ale privčas sa vracali do Európy v čase, keď nastalo dočasné odtrhnutie Talianska od osi Berlín-Rím. Nemecké úrady sa rozhodli vymeniť týchto ľudí s vysokými kontami tvrdých valút za vysokých nemeckých dôstojníkov, zajatých spojeneckou armádou, rozumie sa, za vysoké výkupné. V novele rozvíja sa posledné dejstvo drámy. Už je jasné, že sa výmena neuskutoční, no pán Fridrich Brenske, veliteľ tajného oddelenia, ktorý preberá skupinu dvadsiatich na rampe koncentračného tábora v Poľsku, tento inteligentný "korektný" vrah a predstaviteľ režimu, utvrdzuje v klame americkú skupinu do tých čias, kým nie je podpísaný a vytrhnutý posledný šek. Do posledného dejstva drámy vstupuje mladá, krásna, chudobná židovka z Varšavy Katarína Horovitzová. "Ale ja nechcem umrieť!" protirečí svojmu otcovi na druhej strane rampy, kam si spolu s rodinou prišla po smrť, a pán Herman Cohen, pôvodom z Varšavy, vedúci americkej skupiny, ktorý jej výkrik počul a uvidel jej krásu, vyžiadal si ju od pána Brenskeho.
Oveľa skôr ako dvadsiati oklamaní pochopí Katarína, že sa nevyšmykla svojmu údelu. Na dva dni cudzími peniazmi vykúpená, stáva sa vlastnou hrdinkou príbehu: nachádza v sebe silu odhodiť klamné nádeje a postaviť so zoči-voči cynickej hre a vzoprieť sa jej. I keď jej vzbura je v konečnom výsledku márna, je výrazom toho, že sa človek ani v najhlbšom ponížení nemusí vzdať ľudskej dôstojnosti.
"Stokrát odvážna, stokrát dobrá, tisíc krát spravodlivá, tisíckrát krásna..." spieva pološialený rabín Dajem nad mŕtvym telom Kataríny Horovitzovej. Lebo tok určil pán Fridrich Brenske, aby rabín Dajem z Lodže v sušiarni krematória spieval mŕtvym vlasom žien.
*-*

Sledujte nás na Facebooku