PISÁR GRÁČ

Krátky popis:

Pochopiť román Pisár Gráč a jeho ústrednú postavu znamená tak trochu vybojovať myšlienkový zápas sám so sebou. Predovšetkým v tom zmysle, že kniha ponúka hľadať analógie z vlastného života, že núti zamyslieť sa nad základnými životnými problémami, takže nezostaneme pri obdive modernosti Hronského prejavu, ani iba pri obdive nadčasovosti jeho myšlienok. Práve filozofická rovina diela nás vzruší svojim výbojom kvasu, ktorý niesol autor v sebe. Jozef C. Hronský sa v tomto románe nevracia už do oblasti, ktoré sprístupnil svojimi dielami Jozef Mak a Chlieb, kde svoju filozofiu stvárnil vo výrazne epickej rovine. Súčasne s novými myšlienkovými závanmi opúšťa dedinu a dramatizuje skutočnosť tým, že preniká do vnútra mestského človeka inteligenta, zachytáva jeho pocit osamotenia a jeho úsilie o tvorbu vlastného života podľa svojich predstáv s dôrazom na to, aby dôstojne zahral úlohu človeka. Na začiatku tejto cesty musí Gráč vyriešiť svoj vzťah k ľuďom a predovšetkým zistiť, čím sú mu. Je to veľmi zložitá otázka, skomplikovaná faktom, že ľudia sa často navzájom nemôžu dorozumieť slovom, a preto sa aj Gráč musí naučiť vyjadrovať mlčky. Takto zámerne zložitá fabula vynáša na povrch jednotlivca, ktorý je stelesnením neistoty a konečný úsudok o ňom môže byť klamný.
Pisár Gráč v zmysle osamotenia stáva sa samomučiteľom. Sám si režiruje život vo fiktívnych rozhovoroch, v listoch nebohému Alojzovi Greškovičovi a návštevami jeho hrobu na cintoríne. Nebezpečenstvo vojny, zlomkovité spory denného života ho nútia, aby pri mŕtvom meditoval o potrebe žiť. Hronský využíva príhodnú chvíľu, aby chŕlil pravdu za pravdou, že vo vojne má zomierať len všetko choré. Vojna má zomrieť ako chorý chlapec Miklúško. Samozrejme aj tu platí pravda, že všetko musí dozrieť. Hronský prv než rozuzlí príbeh pisára, vsunie do románu celkom nenásilne dejové pásmo o smrti Alojza Greškoviča. Situácia je zložitejšia v podrovine myšlienkových dohadov a sporov, či Alojz Greškovič zišiel zo sveta prirodzenou smrťou alebo ho zavraždili. Prelínaním skutočného sveta a fiktívneho stupňuje v samotnom Gráčovi túžba uniknúť z hrôzy, rozraziť okovy osamotenia. Gráč túži žiť, prieči sa smrti. Treba sa vykúpiť aktom lásky, Záverom sa dostávame vlastne k začiatku románu, kde zohrala svoju veľkú úlohu Jana. Aj túto éterickú Janu musí Jožko Gráč bytostne zacítiť, spoločnosť musí začať chodiť po zemi, musí ísť za svojou spokojnosťou, za svojím svedomím. Že by sa takto dobre hrala vlastná úloha človeka!?
*-*

Osobité videnie každodennosti človeka, vzťahy muža a ženy a osud človeka v dejinných súvislostiach sú hlavnou témou moderného, reflexívneho románu J. C. Hronského. Autor navyše pridáva i rozmer tvorivého človeka, ktorý dejiny prežíva a zaznamenáva ich, to je jeho pisár Gráč, hráč, zapisovateľ i spisovateľ. Jeho osud predznamenáva i osud samotného autora, ktorý ešte bojoval v prvej svetovej vojne a po roku 1944 emigroval. Človek zmietaný dejinami, uvažujúci o živote a smrti, o hranici medzi nimi a metaforické, farebné maliarske videnie skutočnosti vtláča textu neopakovateľný svojráz a vtiahne čitateľa do osobitého sveta.
-m-