PONCIÁN: VÝROKY ALEBO ČINY SIEDMICH MUDRCOV

Krátky popis:

Zbierku poviedok o siedmich mudrcoch alebo o siedmich múdrych majstroch patrila medzi najobľúbenejšie a najčítanejšie texty v orientálnych a európskych literatúrach. Jej zložitý vznik a šírenie sa nepodarilo dosiaľ uspokojivo vysvetliť. Isté je, že má orientálny pôvod. Rámcová časť vznikla okolo 5. stor. v Indii, odkiaľ sa text šíril v krajinách Blízkeho orientu. Na začiatku nášho tisícročia sa dostal prostredníctvom Arabov a maloázijských Grékov do Európy. Základom západoeurópskych variantov sa stal neznámy prototyp textu o siedmich mudrcoch, ktorý vznikol v polovici 12. stor. vo Francúzsku. Európske varianty mali rozmanité tituly. Najpopulárnejší variant Pontianus z r. 1512 vznikol na základe latinského rukopisu г. 1342.
Rámec rozprávania zbierky poviedok o siedmich mudrcoch tvorí príbeh o ľstivej cisárovnej, ktorá nespravodlivo obviní nevlastného syna, že sa ju pokúsil zneuctiť. Syn nemôže vyjaviť pravdu, lebo vyčítal hviezd, že ak prehovorí, zomrie potupnou smrťou. Cisár ho odsúdi na smrť. Siedmi mudrci odďaľujú po sedem dní vykonanie rozsudku tým, že rozprávajú cisárovi poviedky, najmä o ľstivých a zradných ženách. Cisárovná zasa rozpráva poviedky o zlých deťoch a falošných radcoch. Zápas o život cisárovho syna sa skončí víťazstvom mudrcov, Cisárovná neujde zaslúženému trestu Do rámcového rozprávania je zasadených pätnásť poviedok, ktoré pochádzajú z rozmanitých prameňov, ako bola ústna tradícia a rukopisné zbierky. Väčšina látok patrí medzi najpopulárnejšie poviedkové látky v orientálnych a európskych literatúrach, ako svedčia staroveké, sredoveké a neskôr i renesančné literatúry. Motívy a látky zo zbierky sa prepracúvali v európskych stredovekých, renesančných, ba aj neskorších literatúrach (napr. v zbierke noviel Dekameron od talianskeho renesančného
spisovateľa G. Boccaccia). Poviedky majú určitú didaktickú tendenciu. Preto sa literárne realizujú príkladmi, prirovnaniami alebo podobenstvami, ktoré reprezentovali významné žánre stredovekej drobnej epiky. Boli rozmanitého časového a miestneho pôvodu, ale v podstate zachovávajú rovnakú ideovú podobu. Odrážajú sa v nich prevažne stredoveké predstavy, mravy a zvyky, ktoré boli charakteristické pre feudálnu spoločnosť. Dej časti poviedok sa umiestňuje do Ríma. Vystupujú v nich historicky doložené, ale i nedoložené postavy. Udalosti, ktoré sa viažu k týmto postavám, sú výplodom umeleckej fantázie. Ústrednú os poviedok tvorí zápas dobra so zlom, pričom dobro víťazí a zlo je potrestane. Dobro sa ilustruje na vynikajúcich morálnych vlastnostiach a zlo na nežiadúcich alebo celkom defektných povahových črtách.
Z formálnej stránky sa poviedky vyznačujú mnohými znakmi, ktoré sú charakteristické pre slovesnosť určenú na ústny prednes. Svedči o tom jednoduchá kompozičná štruktúra, modelovanie postáv podľa požiadavky idealizovaného typizovania, vytváranie dynamických dialógov idealizovaného typizovania, a napokon rozprávačský štýl i jeho prostriedky. Odpisy zbierky poviedok o siedmich múdrych majstroch boli známe aj na Slovensku, Svedčí o tom latinský rukopisný kódex z polovice 15. stor. s odpisom západoeurópskej latinskej verzie Pontiana. Obsahuje všetkých pätnásť poviedok. Slovenský preklad v 15.-18. stor. nevznikol. Zborník poviedok sa zjavil v slovenskej literatúre v 19. a najmä na začiatku 20. stor. v českom i slovenskom preklade a upravený vo forme ľudových knižiek (Sedem múdrych majstrov, Budapešť 1892, 1898 a i.). Podľa budapeštianskych vydaní vychádza napokon v čiastočnej jazykovej úprave a prerozprávaní Sedem múdrych majstrov r. 1971 v Bratislave. Naše vydanie je prvým slovenským prekladom pôvodného latinského textu, ktorý vyšiel v tlači (Pontianus; Strasburg 1512).