POVESTI O HRADOCH 2

Krátky popis:

Do rámca bohato členenej a mimoriadne esteticky pôsobivej slovenskej prírody sú vsadené zrúcaniny, alebo viac-menej zachované objekty našich hradov, ktoré svedčia nielen o rušnom dejinnom dianí, ale sú opradené aj storakými povesťami. Mnohé z týchto povestí si v ľudovom podaní podnes zachovali celú svoju epickú šírku a plnosť, z mnohých ostali len zlomky, ktoré písomne zaznamenávajú najmä od čias štúrovskej generácie horliví zberatelia. Spisovateľ Ján Domasta zachováva pri svojom spracovaní povestí historické jadro, pričom chýbajúce nitky sujetu dotvára vlastnou tvorivou invenciou. Tak vznikli zaujímavé epické celky, hovoriace o láske a nenávisti, o hrdinstve a zbabelosti, o útlaku i spravodlivosti, o vernosti i zrade, o veciach nadprirodzených i skutočných, o túžbe po bohatstve a moci, teda o všetkom, čím žili obyvatelia našich hradov. Domastove povesti sú pútavým čítaním pre mládež i pre dospelých. Zárukou ich úspechu sú hodnoty poznávacie i mravné, pretože bez zjednodušovania a na vysokej umeleckej úrovni zdôrazňujú humánne ideály a črty slovenského ľudu v časoch sociálneho útlaku.
*-*

Povesti sú súčasťou histórie, dalo by sa povedať, že sú dačo ako protohistória. V každej povesti existuje historické jadro, ktoré sa zachovalo vďaka ústnemu podaniu. Ľud si určitú historickú skutočnosť alebo osobu opriadol dejom, ku ktorému časom pribúdali ďalší a ďalšie skutočnosti, a tie sa vôbec nemuseli viazať k danému miestu či osobe.
Dnes už z povestí často nevieme vylúpnuť ono historické jadro. Neraz však iba ony svedčia o tom, že na určitom mieste stál napríklad hrad, či iná usadlosť. Vzhľadom na to, že povesti o osobách alebo miestach nachádzajúcich sa na území našej vlasti patria neodmysliteľne ku kultúrnemu dedičstvu, často sa k nim vraciame.
-d-