5,00 €
Dostupné
Krátky popis:
Úpadok Rímskej ríše zaujal mnohých spisovateľov a dejepiscov. Podaktorých fascinovala táto obrovská ríša v rozklade, iní sa zasa pokúšali hľadať a skúmať skutočné príčiny zániku tohto mohutného kolosa. Medzi nich patrí aj Edward Gibbon, reprezentant anglického osvieteneckého dejepisectva,
Gibbon začína svoje dielo obdobím Antoninovcov, vidí v ňom šťastné obdobie cisárskeho Ríma, keď národy žili v mieri a užívali plody svojej práce a nahonobené bohatstvá. Sleduje ďalej rímske dejiny až po pád Konštantínopolu, bašty Byzantskej ríše. Autor pritom neradí jednotlivé fakty a udalosti vedľa seba, ale pokúša sa objasniť historický vývoj a jeho zákony. Všíma si rozdiely medzi krajinami a národmi, rozdiely geografické a klimatické, intelektuálne rozdiely danej spoločnosti, kultúrne vlastnosti spoločenských skupín, ale aj hospodárske faktory, najmä v obchode. Takto sa mu podarilo načrtnúť pestrý a živý obraz celého veku ľudských dejín, pričom udržiava čitateľa v napätí zaujímavou témou a neobyčajne názornými opismi udalostí, bitiek, charakterov jednotlivých vodcov a cisárov, ich života a zvykov. Sám autor o svojom diele hovorí: „Anály cisárov podávajú výrazný a pestrý obraz ľudskej povahy, akú by sme darmo hľadali medzi rôznorodými a pochybnými postavami novodobých dejín."
V druhom zväzku Gibbonovho diela Úpadok a zánik Rímskej ríše sa dostávame do 6. storočia, kedy na území Galie a Hispánie vznikli mocné franské a vizigótske kráľovstvá a Afrika trpela pod krutým útlakom Vandalov. Autor venuje pozornosť Justiniánovej vláde a nepokojom v Konštantinopole, ďalej nástupu islamu, ktorý zjednotil arabské kmene a urobil z nich obávaných susedov Východorímskej ríše, podrobne sa zaoberá i križiackymi výpravami. Druhý zväzok zachytáva časový úsek okolo deväťsto rokov, ktorého výklad patrí medzi najzložitejšie problémy svetových dejín. Gibbon bol nútený vysvetliť rôznorodé javy ako vznik germánskych štátov, sťahovanie národov, vnútornú evolúciu štátu a vznik novej občianskej a vojenskej správy. Aj v tejto časti diela autor prináša pozoruhodné úvahy o stykoch Byzantskej ríše Západu s orientálnym svetom, o obliehaní Konštantínopolu, o povahe a vláde Mehmeda Druhého, ktorý ako dobyvateľ vstúpil do hrdého mesta. Na záver svojho diela Gibbon poznamenáva "..... všetkých čitateľov zaiste upúta história úpadku a zániku Rímskej ríše, azda najveľkolepejšej a najúžasnejšej udalosti v dejinách ľudstva..."
*-*
