ÚRADNÍCI / LESK A BIEDA KURTIZÁN

Krátky popis:

Štvrtý zväzok výberu z diela majstra francúzskeho realizmu a velikána svetovej literatúry Honoré de Balzaca prináša slovenskému čitateľovi dve mimoriadne zaujímavé diela.
Jedným z nich je záverečná časť voľne na seba naväzujúcej trilógie, ktorá tvorí ústrednú os románového cyklu Ľudská komédia, Lesk a bieda kurtizán. V obsiahlom príbehu sa opäť stretávame s hlavnými hrdinami románov Otec Goriot a Stratené ilúzie, najmä však s Lucienom de Rubempré a Carlosom Herrerom. Nepravý abbé Herrera pomohol Lucienovi v kritickej životnej situácii a on mu za to upísal svoju dušu. Strašná ctižiadosť a túžba preniknúť do vyšších vrstiev spoločnosti ženú Herreru, a jeho prostredníctvom aj Luciena, do zločinov a podvodov, medziiným aj do obchodovania s Lucienovou láskou ku krásnej kurtizáne Ester. Kolotoč prenasledovania, márnych bojov a túžob sa nemôže skončiť ináč ako zle. Princíp vracajúcich sa postáv nám opäť umožňuje stretnúť sa s množstvom postáv a postavičiek, z ktorých mnohé boli v predošlých dielach protagonistami.

Druhým dielom štvrtého zväzku je pozoruhodný román Úradníci. Podáva nám podrobný opis a rozbor celej administrativy, ukazuje k akým následkom môže viesť zlá organizácia, korupcia a intrigánstvo, a prostredníctvom hlavného hrdinu aj navrhuje cestu k náprave. V románe Úradníci sa Balzac mimoriadne vyznamenal ako majster miniatúry a karikaturista. Každý z jeho portrétov jednotlivých úradníkov je malým umeleckým dielom. Presné a hlboké znalosti prostredia dovoľujú mu správne postihnúť zákonitosti administratívnej mašinérie. Plastickým vykreslením postáv v ich každodennom živote a prostredí pripravuje Balzac vrcholné scény svojich románov, ktoré môžeme sledovať a vychutnať práve preto, že boli takto pripravené.

V románe Úradníci podáva plastický obraz o štátnej administratíve, spravovaní vecí verejných, o profesii úradníkov - „špecialistov na všetko“. Nazhromaždil v ňom veľa kritických svedectiev proti byrokracii (sú to „cicavce“, „dravce“, „plazy“, „drezúrované kone“), ale na druhej strane sa postavil proti tým, ktorí a priori odmietali úradníctvo ako zbytočné, ako brzdu, ako krádež štátnych peňazí. Román nastoľuje otázky, ktoré nielenže dodnes nestratili aktuálnosť, ale ich pálčivosť sa skôr radikalizuje, dostávajú špeciálnu brizanciu.
-d-

Román „Lesk a bieda kurtizán“ nadväzuje časove na „Stratené ilúzie“ a je do istej miery pokračovaním osudov básnika Luciena de Rubempré, ktorého v kritickej chvíli na brehu Charenty zachráni nepravý španielsky kanonik Carlos Herrera, pripúta ho k sebe a vezme ho so sebou do Paríža.
-booxy-

Dva romány spája pohľad na spoločnosť, v ktorej o úspechu často rozhodujú peniaze, známosti a schopnosť prispôsobiť sa mocným. V Úradníkoch Balzac odhaľuje zákulisie francúzskeho ministerstva: súperenie o funkcie, klebety, intrigy a osobné ambície. Do centra príbehu stavia Xaviera Rabourdina, ktorého predstavy o reforme štátnej správy narážajú na záujmy úradníckeho prostredia. Z kancelárskeho života vzniká prenikavá spoločenská satira.

Lesk a bieda kurtizán pokračuje v osudoch Luciena de Rubempré, známeho zo Stratených ilúzií. Mladý básnik sa pokúša preniknúť medzi parížsku elitu pod ochranou tajomného Carlosa Herreru, za ktorého vystupovaním sa skrýva Vautrin. Do ich plánov vstupuje Lucienova láska ku kurtizáne Ester a záujem bohatého bankára Nucingena. Balzac prepája svet aristokratických salónov, finančníkov, prostitúcie a zločinu do príbehu o cene spoločenského vzostupu a zneužívaní ľudských citov.

Úradníci patria medzi diela, ktoré výrazne prispeli k etablovaniu byrokracie ako literárnej témy. Lesk a bieda kurtizán zasa vznikal postupne v rokoch 1838 – 1847 a jeho dnešná celistvá podoba je výsledkom opakovaného rozširovania a prepracúvania. Pre čitateľov Stratených ilúzií predstavuje dôležité pokračovanie Lucienovho príbehu. Román sa dočkal aj televízneho spracovania: v adaptácii Mauricea Cazeneuva z roku 1975 stvárnil Herreru Georges Géret, Ester Corinne Le Poulain a Luciena Bruno Garcin. Slovenský dvojtitul vyšiel ako 64. zväzok edície Zlatý fond svetovej literatúry a zároveň tvoril štvrtý zväzok päťzväzkového balzacovského výberu Tatranu.

Honoré de Balzac (1799 – 1850) patrí k ústredným osobnostiam francúzskeho realizmu. V rozsiahlom cykle Ľudská komédia vytvoril obraz spoločnosti svojej doby, od aristokracie a finančníkov až po drobných zamestnancov a ľudí na spoločenskom okraji. Jednotlivé príbehy prepájal návratmi postáv, ktoré v rôznych románoch vystupujú v odlišných životných situáciách.

Slovenské preklady pripravili Terézia Gašparíková a Miroslava Bártová. Gašparíková sa venovala prekladaniu z francúzštiny a taliančiny; jej preklad Úradníkov vyšiel aj samostatne. Bártová bola prekladateľkou francúzskej literatúry do slovenčiny a autorkou slovenského prekladu Lesku a biedy kurtizán.

Prebal navrhol Pavel Hrach (*1947), český grafický dizajnér a typograf so zameraním na knižnú a časopiseckú tvorbu.
-aicha-