Vyhľadať

ZLÁ HODINA

La horajasca

Gabriel García Márquez

Vydalo: Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1986

Stav:  dobrý

Prebal:  v dobrom stave

Jazyk:  slovenčina

Preklad:  Vladimír Oleríny

Autor obálky:  Kamila Štanclová

Vydanie:  1.

Edícia:  Spoločnosť priateľov krásnych kníh (464.)

Výtlačkov:  33000

Strán:  296

ISBN:  13-72-067-86

2,00 

Dostupné

Krátky popis:

Dielo nositeľa Nobelovej ceny za literatúru G. G. Márqueza je nášmu čitateľovi dobre známe z prekladov románov Sto rokov samoty (1967), Patriarchova jeseň (1975) a Kronika vopred ohlásenej smrti (1981). Až po vyjdení týchto kníh pritiahli zaslúženú pozornosť i Márquezove prvé prózy, ktoré spracúvajú tému histórie Kolumbie metódou tzv. magického realizmu.
V diele Opadané lístie, naznačujúcom línie autorovej neskoršej tvorby, sa prvý raz stretávame s mestečkom Macondom. Jeho postupný úpadok stelesňuje hlavný hrdina príbehu, lekár, vydedenec spoločnosti a terč nenávisti obyvateľov. Dramatický príbeh je podaný vnútorným monológom troch postáv: otca, dcéry a vnuka.
Hrdinom dlhšej novely Plukovníkovi nemá kto napísať je hrdý veterán, ktorý márne čaká na svoju penziu a po synovej smrti žije osamotený. Jeho jedinou nádejou je kohút, ktorého plukovník pripravuje na zápasy, symbolizujúci vzdor a vieru v budúcnosť.
Próza Zlá hodina pôsobivo zobrazuje ovzdušie násilia, letargie a strachu, čo v meste rozsieva obávaný starosta, ktorý sa usiluje nájsť pôvodcov hanopisov odhaľujúcich skorumpovanú morálku.
-*-

Ústrednou témou Zlej hodiny je násilie vytvárajúce zadúšajúcu atmosféru strachu a neistoty v kolumbijskom mestečku na karibskom pobreží. Bezohľadným vykonávateľom zvrchovanej vlády je miestny starosta, typ prešibaného a prospechárskeho kreola, jedného z nespočetných latinskoamerických vidieckych diktátorov, ktorí sa opierajú o tichý súhlas latifundistov a priekopníkov. Apely miestneho farára na dodržiavanie mravných princípov vyznievajú formálne.
Popri holičovi, zubárovi a zákerne zavraždenom pesničkárovi, ktorí majú odvahu kritizovať prehmaty, hlavnou zbraňou anonymných odporcov totalitného režimu sú hanopisy, čo tajne vylepujú na mestské brány.
Namiesto magických a fantastických prvkov, charakteristických pre rozprávačské postupy v jeho vrcholných dielach, v Zlej hodine Márquez pôsobivo uplatnil absurditu, čierny humor a sarkazmus, pričom čerpal z bohatstva ľudovej slovesnosti v multietnickom rodnom regióne pri ústí rieky Magdaleny.
-d-

Sledujte nás na Facebooku