SVĚTLOU STOPOU (podpis vydavateľa)

Krátky popis:

Světlou stopou – Sedmdesát let Matice Opavské je útla historicko-vlastivedná publikácia Milana Rusinského, vydaná v Prahe roku 1947 ako súkromná nepredajná tlač Hynka Viceníka a Josefa Hrachovinu. Nejde o bežné komerčné vydanie – vytlačených bolo iba 99 nepredajných exemplárov. Lexikon české literatury ju priamo zaraďuje medzi Rusinského bibliofilské tlače.

Publikácia vznikla pri príležitosti 70. výročia založenia Matice opavskej a na desiatich stranách stručne sumarizuje jej činnosť od založenia v roku 1877 približne do konca druhej svetovej vojny. Ide teda skôr o jubilejnú historickú štúdiu než o klasickú knihu.

Matice opavská patrila k najvýznamnejším českým kultúrnym a vzdelávacím spolkom v Sliezsku. Vznikla v Opave v roku 1877 zásluhou okruhu českých vlastencov okolo historika a pedagóga Vincenca Praska. Venovala sa podpore českého školstva, zakladaniu a financovaniu škôl, knižničnej, muzeálnej a vydavateľskej činnosti a všeobecne podpore českého kultúrneho života v Sliezsku. V roku 1883 pomohla založiť prvé české gymnázium v Opave. Práve rok 1947 bol preto prirodzenou príležitosťou na bilančnú publikáciu: od vzniku Matice uplynulo presne sedemdesiat rokov.

Milan Rusinský (1909 – 1987) bol český prozaik, literárny historik, publicista, prekladateľ a rozhlasový pracovník úzko spojený s Ostravskom a českým Sliezskom. Narodil sa 10. februára 1909 v Litovli a zomrel 8. novembra 1987 v Ostrave. V rokoch 1927 – 1931 študoval češtinu a nemčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej. Od roku 1933 pôsobil v ostravskom rozhlase – postupne ako hlásateľ, literárny tajomník, dramaturg a programový vedúci. Neskôr pracoval aj v ostravskej pobočke Zväzu československých spisovateľov. Veľká časť jeho tvorby sa viaže práve na Sliezsko, Ostravsko a Opavsko. Písal beletriu aj literárnohistorické a vlastivedné práce. Medzi jeho knihy patria Návrat a jiné prózy, Němečtí Slezané, Hladové dni, Bludička slávy, Cesta k horám, Kapitolky ze Slezska či Bard prvý z Beskyd. Zaujímavé je, že rok 1947 bol v jeho tvorbe mimoriadne silný: okrem Světlou stopou vyšli aj Bard prvý z Beskyd a bibliofilská tlač Epik Ostravska.

Obálku vytvoril Jan Sládek (1906 – 1982), český maliar, grafik, ilustrátor, typograf, scénograf, kostýmový výtvarník a pedagóg. Narodil sa v Kunčičkách pri Ostrave a v prvej časti svojej kariéry bol výrazne spätý s ostravským umeleckým prostredím. Sládek patril k progresívnej vetve medzivojnového výtvarného života Ostravska. Venoval sa grafike so sociálnymi a priemyselnými motívmi a neskôr sa presadil predovšetkým ako scénograf. Po druhej svetovej vojne pôsobil v Prahe a stal sa významnou osobnosťou modernej českej scénografie. Na obálke je zmenšená reprodukcia drevorytu Jana Sládka z roku 1929: "Památník na Ostré Hůrce". Pamätník bol zničený okupantami roku 1938.

Pri tejto publikácii je jeho účasť logická aj regionálne: Rusinský, Matice opavská aj Sládek boli rôznym spôsobom spojení s kultúrnym prostredím Ostravska a Sliezska.

Najvýraznejšou zberateľskou vlastnosťou knihy je náklad iba 99 kusov. Publikácia bola vydaná ako „soukromý neprodejný tisk“, teda nebola určená na bežnú distribúciu prostredníctvom kníhkupectiev. To vysvetľuje, prečo sa dnes v antikvariátnej ponuke objavuje veľmi zriedkavo. Josef Hrachovina, jeden z vydavateľov, sa podobným súkromným tlačiam venoval opakovane. Česká elektronická knihovna dokumentuje napríklad jeho ďalšie súkromné tlače realizované v náklade 99 nepredajných exemplárov. Takýto náklad teda nebol náhodný, ale patril k jeho koncepcii malých bibliofilských a príležitostných vydaní.

Zaujímavý je aj historický osud samotnej Matice opavskej. Po vojne pokračovala v činnosti a v rokoch 1945 – 1947 sa podieľala na obnove českého kultúrneho života v pohraničí, no jej pôvodná existencia sa uzavrela v roku 1948. Rusinského brožúrka teda vznikla prakticky na samom konci jednej historickej etapy tejto organizácie.

Kuriozitou pri internetovom vyhľadávaní je názov Světlou stopou. Rovnaký názov má aj známa básnická zbierka Josefa Václava Sládka z roku 1881. S Rusinského publikáciou však nemá obsahovo nič spoločné. Pri vyhľadávaní antikvariátnych ponúk sa preto oba tituly ľahko zamieňajú.

Exemplár je vo veľmi dobrom stave, s vlastnoručným podpisom vydavateľa Hynka Viceníka a novoročným vročením P.F. 1948. Vzhľadom na náklad iba 99 nepredajných exemplárov ide o zaujímavý bibliofilský kus s priamym prepojením na jedného z jeho vydavateľov.

Publikácia je vytlačená na kvalitnom ručnom papieri Beehive 1895, ktorý je identifikovateľný podľa výrazného filigránu s nápisom „BEEHIVE“ a letopočtom „1895“. Papier s rovnakým označením je doložený aj pri ďalších českých bibliofilských tlačiach zo 40. rokov 20. storočia. Letopočet 1895 preto nemožno chápať ako rok výroby konkrétneho papiera, ale ako súčasť jeho tradičného označenia alebo filigránu.
-ai-