1,50 €
Dostupné
Krátky popis:
MARIÁN TKÁČ, rodák zo zemplínskej Čičavy (25. 9. 1949), vzdelaním ekonóm, prvý výkonný viceguvernér Národnej banky Slovenska, vstúpil do slovenskej literatúry faktu publikáciami z oblasti financií, bankovníctva a histórie: napr. Národ bez peňazí (1992), Národ a peniaze (1994), Slovenské banky Uhorsku (1997). Krátky slovník nárečia slovenského zemplínskeho Čičavy (1997), Kniha o Čičave (1998). Jeho beletristickým debutom je Zemplínske nebo (1997). V súčasnosti pôsobí ako vedúci Archívu NBS.
V ságe Veľký sen na prelínajúcich sa osudoch Mila Feketa, chudobného roľníka zo severozemplínskeho Holubova, a rozvetveného rodu Markovcov a Ezermanovcov, sa autor usiluje Robertovi Pinehasovi priblížiť napĺňanie veľkého sna: zakladanie slovenských bánk, ale i drobných peňažných spolkov a priemyselných podnikov na konci 19. storočia. Dejová línia umožňuje sledovať problémy Hornouhorskej banky (založenej roku 1886) i dramatické osudy vysťahovalcov v Amerike.
V diele vystupujú reálne postavy (Rudolf Krupec, Michal Bosák, Peter Rovnianek), fiktívne postavy (Milo Feket, Ezermanovci, Markovci), ako aj záhadný Sirach a hovoriaci vták. Určitú úlohu zohráva i kovová nádoba "grata", podľa všetkého posvätný grál.
Chcel by som vykresliť osudy ľudí, ako je napríklad Michal Bosák. To je ten americký bankár zo Šariša, čo v minulom storočí odišiel za more. Teraz sa vrátili jeho potomkovia, vnuk a vnučka, a doniesli nám do Archívu Národnej banky Slovenska originál desaťdolárovky, na ktorej je on podpísaný. Rozplánoval som si štvordielnu ságu, ale neviem, koľko z toho nakoniec bude. Má to byť sága o troch rodinách, jedna rodina je východniarska, jedna stredoslovenská, povedzme katolícko-luteránska, a jedna židovská z Bratislavy. Lebo všetky tie typy ľudí sa v bankovníctve vyskytovali aj vyskytujú, no a na ich osudoch by som chcel trochu - toho, kto to bude čítať -poučiť, ako tie banky vznikali, aké tu boli problémy.
V našom archíve ako jednom z mála na svete máme písomné dokumenty o všetkých komerčných bankách, ktoré na Slovensku existovali do roku 1950, pretože v tom čase zanikali a vznikla len jedna štátna banka. Vlastne máme pod jednou strechou dokumenty o asi 150 bankách, čo nemá nikto iný na svete, pretože banky si archivujú len svoje písomnosti. Máme aj fondy niektorých osobností, ktoré robili v banke. Náš archív sa stal členom Európskej asociácie pre bankovú históriu so sídlom vo Frankfurte. A keďže sme už takto zaradení do európskej histórie, chodia k nám aj bádatelia zo zahraničia."
Z rozhovoru s Mariánom Tkáčom v Literárnom týždenníku č. 26/1999
