Vyhľadať

VÝŠKOVÝ RAST A ŠTRUKTÚRA PORASTOV

Ján Halaj

Vydalo: Veda, Bratislava, 1978

Stav:  dobrý

Prebal:  prebal ošúchaný

Jazyk:  slovenčina

Autor obálky:  Pavel Amena

Vydanie:  1.

Výtlačkov:  500

Strán:  284

ISBN:  71-094-78

Nedostupné

Krátky popis:

Práca prináša výsledky základného biometrického výskumu výškového rastu a výškovej štruktúry porastov hlavných drevín ČSSR (smrek, jedľa dub, buk).
Výškový rast drevín sa skúma na základe rozsiahleho pokusného materiálu 3280 výskumných ploch, ktoré založil kolektív pracovníkov našich vedeckovýskumných inštitúcií a ústavov pre hospodársku úpravu lesov v období 1965-1973 na celom území ČSSR v rámci výskumných prác na vyhotovení rastových tabuliek. Výškový rast drevín sa skúma na základe súborov lesných typov kombináciou prúžkovej metódy a metódy rastových radov. Vekové výškové krivky súborov lesných typov sa vyhodnocujú matematicky na základe Korfovej rastovej funkcie. Prevažná väčšina súborov lesných typov vykazuje uspokojivú jednotnosť výškového rastu. Výškové krivky súborov lesných typov sa použili odvodenie výškových bonitných kriviek rastových tabuliek pre zvolené absolútne výškové bonity. Zväzok bonitných kriviek pri drevinách sa matematicky definuje rovnicou, ktorá vyjadruje závislosť výšky od veku a bonity. Výsledné výškové bonitné krivky sú analyticky určené parametrami príslušných rovníc, tabelárne aj graficky.
Pre výškové krivky drevín an odvodili a zhodnotili prírastky (bežný a priemerný) a veky ich kulminácií. Výškové krivky drevín sa porovnávajú s bonitnými krivkami používaných rastových tabuliek (Schwappach, Eichhorn, Wimmenauer). Pri všetkých drevinách sú krivky týchto tabuliek všeobecne strmšie ako odvodené výškové krivky. Krivky javia teda oproti tým to tabuľkám klesanie bonity s vekom.
Výskum výškovej štruktúry porastov sa opiera o pokusný materiál 163 trvalých výskumných plôch. Skúmajú sa tieto hlavné znaky výškovej štruktúry porastov všetkých našich hlavných drevín: variabilita výšok, rozloženie stromov do výškových stupňov (krivky výškových početností) a biosociologická štruktúra porastov. Hlavnou úlohou je odvodenie číselných údajov o všetkých týchto znakoch výškovej štruktúry porastov.
Skúmajú sa rozličné druhy variability výšok (okolo aritmetického priemeru, v hrúbkových stupňoch, okolo výškovej krivky). Na praktické použitie sa odvodili pre dreviny smrek, jedľa, borovica, dub, buk, hrab, javor, číselné údaje variačných koeficientov výšok.
Skúmajú sa matematickoštatistické zákonitosti rozdelenia stromov do výškových stupňov. Pre štatistické charakteristiky (smerodajná odchýlka, variačný koeficient, koeficient asymetrie a excesu) sa z pokusného materiálu odvodzujú vyrovnané hodnoty a pomocou nich vyrovnané krivky výškových početností, ktoré udávajú pre stredné výšky odstupňované po 4 m relatívne početnosti stromov v 1 m výškových stupňoch.
V rámci biosociologickej štruktúry porastov sa skúma hrúbková a výšková vyspelosť stromových tried a odvodzujú sa číselné údaje relatívnej strednej hrúbky a strednej výšky stromových tried v percentách strednej hrúbky a výšky porastu. Skúmajú sa aj relatívne podiely počtu stromov a hmoty stromových tried v percentách z počtu stromov a hmoty porastu. Pre dreviny smrek, jedľa, dub, buk sú tieto podiely odvodené v závislosti od strednej hrúbky a strednej výšky. Z výsledkov sa zhodnotili všeobecné zákonitosti týchto podielov.

Sledujte nás na Facebooku