POPOL VŠETKÝCH ZAROVNÁ

Krátky popis:

Naozaj neobyčajný detektívny román! Napísal ho človek, čo do detailov pozná policajné prostredie, podsvetie i praktiky tajných služieb. Často je však ťažké rozlíšiť, kto je kto. Detektívi Krauz a Fischer z oddelenia vrážd v Meste sa pri vyšetrovaní smrti mafiána Malého Pavúka, pobočníka Miroslava Stehlíka alias Bossa, dostanú k magnetofónovej kazete, na ktorej sa nebohý Malý Pavúk dohaduje s neznámym mužom na nejakom únose. Neskôr za podozrivých okolností vybuchne auto policajta Róberta Eliáša. Ukazuje sa, že vedel niečo o spolupráci tajnej služby a mafie pri únose syna vysokého predstaviteľa Republiky... Keď do seba začínajú kusy skladačky zapadať, z Ministerstva príde rozkaz vyšetrovanie zastaviť. Autor tvrdí: " Všetky osoby, dej a miesto v tejto knihe sú vymyslené a akákoľvek podobnosť so skutočnými udalosťami je čisto náhodná... " A možno nie !
Autorove tituly (knižky, okrem výnimiek, nie je nutné čítať v danom poradí - každá z nich ponúka plnohodnotný zážitok :))
-d-

Kniha, ktorou sa začal fenomén Dominika Dána. Popol všetkých zarovná nie je iba prvým vydaným prípadom Richarda Krauza, ale aj výrazným slovenským politicko-kriminálnym románom o divokých 90. rokoch, v ktorom sa hranica medzi políciou, podsvetím, tajnou službou a politickou mocou stáva zámerne nejasnou. Slovart uvádza, že kniha vstúpila na trh presne 5. mája 2005; o dvadsať rokov neskôr už Dánova séria dosiahla štyridsať titulov a predaj autorových kníh prekročil 1,5 milióna výtlačkov.

Richard Krauz a jeho kolega Jozef Fischer alias Chosé riešia spočiatku prípady, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia. Jedným je brutálna vražda starej ženy. Druhým smrť mafiána Malého Pavúka, človeka z okolia vplyvného bossa podsvetia Miroslava Stehlíka. Pri vyšetrovaní sa však objaví magnetofónová kazeta, ktorá naznačuje pripravovaný únos. Neskôr za podozrivých okolností vybuchne automobil policajta Róberta Eliáša a kriminalisti sa začnú približovať k prípadu, v ktorom sa podsvetie prelína s tajnou službou a vysokou politikou. Čím bližšie sú k vysvetleniu udalostí, tým zreteľnejšie zisťujú, že nie každý má záujem, aby bola pravda odhalená. Keď sa jednotlivé stopy začínajú spájať, zhora prichádza pokyn vyšetrovanie zastaviť. Preto kniha funguje trochu inak než klasická detektívka. Otázkou nie je iba to, kto zločin spáchal, ale či sa vôbec dá vyšetrovať trestný čin, ak sú doň zapletené štruktúry schopné samotné vyšetrovanie ovplyvniť.

Dobová Knižná revue preto už v roku 2005 charakterizovala Popol všetkých zarovná skôr ako „polithriller“ než ako čistú detektívku. Recenzia zároveň upozorňovala, že román spracúva prípad, ktorého paralely so slovenskou politickou realitou 90. rokov boli pre súdobého čitateľa ľahko rozpoznateľné.

Najdôležitejšou zaujímavosťou knihy je jej spojenie s kauzou zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska a so smrťou Róberta Remiáša. Michala Kováča ml., syna vtedajšieho prezidenta SR, zavliekli 31. augusta 1995 do rakúskeho Hainburgu. Oskar Fegyveres, vtedajší príslušník SIS, neskôr vypovedal o účasti tajnej služby na únose a ukryl sa v zahraničí. Jeho spojkou na Slovensku bol Róbert Remiáš. Ten zahynul 29. apríla 1996 po výbuchu automobilu v Bratislave. Dán tieto udalosti neprenáša do románu dokumentárne. Mení mená, spája a upravuje postavy, dopĺňa vlastné kriminálne línie a zasadzuje všetko do fiktívneho „Nášho Mesta“.
Paralely sú však zámerne veľmi priehľadné:
- Róbert Eliáš odkazuje na Róberta Remiáša,
- únos syna vysokého predstaviteľa Republiky na zavlečenie Michala Kováča ml.,
- svedok z tajnej služby na Oskara Fegyveresa,
- tajná služba ISI pripomína SIS.

Aj Komorní scéna Aréna pri svojej inscenácii Karpatský thriller priamo uvádza, že vražda Róberta Remiáša bola spracovaná v Dánovom románe Popol všetkých zarovná, kde Remiáš vystupuje ako Róbert Eliáš. Autor pritom používa ironickú poistku typickú pre celú svoju tvorbu – deklaruje, že osoby a udalosti sú vymyslené a podobnosť je náhodná. V tomto prípade však samotný vydavateľ anotáciu končí provokatívnym dodatkom „A možno nie!“.

Popol všetkých zarovná nebola rýchlo napísaná kniha reagujúca na momentálny úspech kriminálneho žánru. Dán v rozhovore uviedol, že prvý román začal písať už v lete 2002 a hotová kniha vyšla až v máji 2005. Zároveň otvorene povedal, že námety čerpá zo skutočných prípadov a tam, kde ich treba dotvoriť, používa fikciu. Práve tento princíp sa stal základom celej neskoršej série: konkrétne policajné prostredie a kriminalistické postupy sú realistické, ale osoby a udalosti sú literárne prepracované.

Dominik Dán je literárny pseudonym autora, ktorý svoju občiansku identitu verejne nepotvrdzuje. Podľa Slovartu sa profesionálne zaoberal vyšetrovaním zločinov viac ako 35 rokov. Osobná skúsenosť s násilnou kriminalitou, vrahmi, lupičmi, únoscami a podsvetím sa stala základom jeho literárnej tvorby. Sám autor v staršom rozhovore svoju profesiu formuloval presnejšie: profesionálne sa zaoberal vraždami a inými závažnými trestnými činmi, ale nebol „vyšetrovateľom“ v presnom služobnom zmysle tohto pracovného zaradenia. Popol všetkých zarovná bol jeho debut. Po ňom ešte v roku 2005 nasledovalo Nehanebné neviniatko, v roku 2006 Beštia a postupne desiatky ďalších kníh zo sveta Richarda Krauza a kancelárie 141. Dňa 5. mája 2025 tak séria oslávila presne dvadsať rokov od vydania prvej knihy. V júni toho istého roku vyšiel Dánov štyridsiaty titul Podaj prst.

Popol všetkých zarovná je prvá vydaná kniha Dominika Dána a zároveň prvý zväzok série podľa vydavateľského poradia. Nie je však chronologicky prvým príbehom Richarda Krauza. Dán neskôr začal preskakovať medzi jednotlivými obdobiami a dopĺňať Krauzovu minulosť. Dej Popolu sa viaže najmä na polovicu 90. rokov, kým napríklad Beštia, Červený kapitán, List zo záhrobia či Uzol sa odohrávajú skôr.

Autor dôsledne používa názov „Mesto“ alebo „Naše Mesto“, no topografia, mestské prostredie a politicko-kriminálne súvislosti silne odkazujú na Bratislavu. Aj Slovart pri 20. výročí série otvorene napísal, že fiktívne mesto „nápadne pripomína Bratislavu“. Kniha dnes získava ďalšiu hodnotu tým, že vznikla iba približne desať rokov po udalostiach, ktoré ju inšpirovali. Nie je teda neskoršou historickou rekonštrukciou. Autor i prví čitatelia mali politické konflikty, mečiarizmus, organizovaný zločin, SIS a smrť Róberta Remiáša stále v čerstvej pamäti. Dobová recenzia Knižnej revue z novembra 2005 preto čítala román explicitne ako politický thriller reagujúci na známy slovenský prípad.

Pri dvadsiatom výročí debutu pripravil Slovart v roku 2025 aj samostatné limitované vydanie Popolu všetkých zarovná. Bolo číslované a podpísané autorom a v predaji stálo 49,90 €.
Samotná existencia zberateľského výročného vydania je zaujímavým dokladom toho, aké postavenie získala pôvodne nenápadná kniha z roku 2005 v slovenskej populárnej literatúre.

Popol všetkých zarovná má veľmi zaujímavý vzťah k slovenskému filmu Únos režisérky Mariany Čengel Solčanskej z roku 2017. Nejde o vernú filmovú adaptáciu knihy v klasickom zmysle. Projekt však pôvodne priamo vychádzal z Dánovho románu. Dokumentácia Audiovizuálneho fondu uvádza, že film Únos bol „čiastočne inšpirovaný románom Dominika Dána Popol všetkých zarovná“. V skoršej fáze vývoja sa projekt dokonca volal Popol všetkých zarovná a neskôr Ži a nechaj žiť. Aj Slovenský filmový ústav uvádza medzi predchádzajúcimi názvami filmu Ži a nechaj žiť a Popol všetkých zarovná. Finálna filmová verzia sa od románu výrazne vzdialila. Ústrednou postavou je mladá novinárka a film sa zameriava priamo na politické udalosti rokov 1994–1996. Hoci teda Únos nemožno opisovať ako presnú ekranizáciu Dánovej knihy, historicky vyrástol z projektu jej filmového spracovania.

Popol všetkých zarovná vznikol aj ako slovenská audiokniha.
Interpret: Marián Geišberg
Vydavateľ: Publixing
Dĺžka: 18 hodín 19 minút.

Marián Geišberg je s Dánovou tvorbou spojený výrazne – nahovoril viacero jeho audiokníh a objavil sa aj vo filmovej adaptácii Červeného kapitána.
-ai-