ANABÁZA

Krátky popis:

Gréckeho spisovateľa Xenofonta (asi 430-asi 355 pr. n. 1.) netreba slovenským čitateľom predstavovať. V slovenskom preklade už vyšli dve jeho diela - Obrana Sokrata (r. 1970) a Grécke dejiny (r. 1985). Dnes sa dostáva na pulty kníhkupectiev další Xenofontov spis, Anabáza, ktorá nesporne patrí k jeho najlepším a najvýznamnejším prácam.
Obsahom Anabázy je výprava Peržana Kýra Mladšieho proti vlastnému bratovi Artaxerxovi II. Xenofon sa na tejto výprave zúčastnil. 4. septembra 401 pr. n. 1. sa však odohrala nešťastná bitka pri Kunaxách, v ktorej Gréci sice zvíťazili, ale Kýros padol. Grécki žoldnieri zostali sami, bez vodcu a katastrofu dovŕšil perzský satrapa Tissafernes: zajal a neskôr aj dal popraviť všetkých gréckych veliteľov. Vtedy pred Grékov vystúpil sám Xenofon a navrhol, aby si zvolili nových veliteľov a pokúsili sa prebiť k Čiernemu moru. Vojaci jeho radu poslúchli a vydali sa na dlhú cestu. Za neprestajných bojov najprv s Peržanmi, potom s nepriateľskými horskými kmeňmi museli podstúpiť rozličné nebezpečenstvá, útrapy, ba i hlad, no nakoniec sa dostali od Babylonu cez Kurdistan a arménske vrchy k Čiernemu moru pri Trapezunte. Odtiaľ sa im koncom roka 400 pr. n. l. jednak po súši, jednak na lodiach podarilo prejsť do Byzantia. Roku 399 odovzdal Xenofon zvyšok vojska (asi 6000 vojakov) spartskému veliteľovi Tibronovi, ten ho spojil s ostatným gréckym vojskom a dal sa do vojny proti perzským satrapom Tissafernovi a Farnabazovi.
Anabáza je vlastne memoárové dielo, zrejme prvé svojho druhu, čo vyšlo v Grécku. Xenofon sa tu opieral o spomienky a pravdepodobne aj o vlastné záznamy, ktoré si robil počas výpravy. Pred nami defilujú krajiny, územia, mestá, dediny, no dočítame sa aj o útrapách a ťažkostiach, najmä so zásobovaním vojska. Zvlášť zaujímavé sú autorove charakteristiky Kýra a popravených veliteľov. V antickej próze sú to prvé vydarené pokusy o stručný individuálny portrét.
Xenofon už v staroveku patril k najobľúbenejším a najčítanejším autorom. Veríme, že si aj dnes nájde svojich čitateľov, ktorí sa nielen nechajú strhnúť zaujímavým obsahom diela, ale aj ocenia Xenofontov prínos do kultúrno-literárneho fondu.

Grécky prozaik Xenofon sa narodil asi r. 430 pr. n. l. v zámožnej aténskej jazdeckej rodine. Pod vplyvom okolia, výchovy aj vlastného zmýšľania sa z neho stal aristokrat, sympatizujúci so Spartou. V rokoch 404-401 pr. n. l. sa stýkal s filozofom Sokratom, čo malo na mladého Xenofonta veľký vplyv. R. 401 pr. n. l. sa dal do služieb Peržana Kýra Mladšieho, s ktorým sa zúčastnil na výprave proti Artaxerxovi. Túto výpravu neskôr podrobne opísal v historickom diele Anabáza.
Xenofon je autorom historických. politických, filozofických aj odborných diel. Z historických a politických spisov sú známe jeho Grécke dejiny (nimi nadväzuje na nedokončené Tukydidovo dielo). Lacedemonská ústava. Agesilaos, O štátnych dôchodkoch a už spomína na Anabáza. Zo spisov filozofického obsahu podávajú nám trì Xenofontove diecla obraz o jeho učiteľovi Sokratovi. Sú to Spomienky na Sokrata, Obrana Sokrata a Hostina. K filozofickým dielam patrí aj malé dielo Hieron. Zvláštne miesto medzi Xenofontovými spismi zaujíma jeho najobsiahlejšie dielo, historicko-pedagogický román O Kýrovej výchove.
Xenofon zomrel v Korinte asi roku 355 pr. n. l.
*-*

Kýrova cesta nahor (Κύρου ανάβασις), skrátene Anabáza, je Xenofóntovo najznámejšie a najviac oceňované dielo. Líčia osudy výpravy 13 000 gréckych žoldnierov do nástupníckej vojny v Perzii a najmä ich spiatočný pochod (pozri autorov životopis). Osudy výpravy z roku 401 pred n. l. vznikali zrejme až v Skillunte po roku 386 pred n. l. podľa predbežných poznámok a dokončené boli roku 377 pred n. l. V snahe dodať svojmu dielu objektivity píše Xenofón v tretej osobe, podobne ako iní starovekí autori. Dielo bolo dokonca pôvodne vydané pod menom Themistogena Syrakúskeho. Napriek tomu sa však autor miestami dopustil prílišného vyzdvihovania svojho vlastného významu nad ostatných veliteľov; snáď ho k tomu viedli aktuálne politické okolnosti v čase vzniku diela. Kniha bola vysoko cenená už v staroveku. Alexander Veľký ju v počiatkoch ťaženia proti Perzii používal ako príručku o tamojších krajoch, cenená bola tiež Rimanmi a nechal sa jej inšpirovať aj Gaius Iulius Caesar. V neskoršej dobe bola rozdelená do siedmich častí a doplnená vsuvkami, ktoré sú však rozpoznané.
-d-