35,00 €
Dostupné
Krátky popis:
1 913 / 5 000
Trojzväzková „Filozofia symbolických foriem“ je vynikajúcim dielom, v ktorom Cassirer dosiahol transformáciu tradičnej transcendentálnej filozofie na kultúrnu filozofiu. Namiesto čisto racionálneho poznania, ktoré vždy malo v modernej filozofii primát, Cassirer navrhuje pluralitu symbolických foriem, z ktorých každá vyjadruje špecifickú spontánnosť ľudského ducha.
V prvom zväzku „Filozofie symbolických foriem“ Cassirer skúma jazyk ako symbolickú formu, ktorú systematicky zakladá na teórii kultúrneho porozumenia.
Jeho snaha poskytnúť metodologický základ pre humanitné vedy vedie Cassirera k záveru, že všeobecná epistemológia v jej konvenčnej forme nestačí na jasné rozlíšenie rôznych základných foriem chápania sveta. Trojzväzková „Filozofia symbolických foriem“ je koncipovaná ako „teória foriem ducha“, ktorá skúma konkrétne zákony týchto základných foriem a definuje ich miesto v štruktúre ducha. Prvá časť „Jazyk“ je venovaná fenomenológii jazykovej formy. Cassirer skúma problém jazyka v dejinách filozofie aj vo vývoji lingvistiky od čias Wilhelma von Humboldta. Jeho záujmom nie je skúmanie jednotlivých javov, ku ktorému by mohlo lákať množstvo empirického výskumného materiálu, ale skôr objasnenie jednotlivca prostredníctvom všeobecného kontextu: charakteristika čistej jazykovej formy.
Obsah: Problém jazyka v dejinách filozofie, Jazyk vo fáze zmyslového vyjadrovania, Jazyk vo fáze intuitívneho vyjadrovania, Jazyk ako vyjadrenie konceptuálneho myslenia - Forma jazykového pojmu a formovanie tried, Jazyk ako vyjadrenie logických foriem vzťahov - Relačné pojmy.
Druhá časť „Filozofie symbolických foriem“ sa zaoberá filozofickou analýzou formy mýtu z pohľadu systému intelektuálnych foriem vyjadrenia. Štrukturálna analýza sa zameriava na určenie špecifického významu aj hraníc tejto formy. Na rozdiel od rozšíreného predsudku o jej objektívnej neplatnosti, a teda irelevantnosti pre filozofiu, Cassirer pripisuje mýtu osobitný význam, keď uvažujeme o „genéze základných foriem intelektuálnej kultúry“.
-g-