OKRES RIMAVSKÁ SOBOTA

Krátky popis:

V kedysi nehostinnej Rimavskej doline a v jej okolí, v ťažkých časoch-nečasoch dávnej i nedávnej minulosti, vyrastali tu a dospievali mnohí národovci, vzdelanci, revolucionári, spisovatelia, politici, ktorí svojím významom presiahli región Gemera a ktorí boli osobnosťami i v kontexte celoslovenskom. Tisovský rodák Jakobeus Sclavus Texovius už v 15. storočí pôsobil ako bakalár na Karlovej univerzite. Matej Holko mladši a Jan Feješ založili začiatkom 19. storočia v Nižnom Skálniku Učenú spoločnosť Malohontskú. Juraj Palkovič, rodák z Rimavskej Bane, bol na rozhraní 18. a 19. storočia vedúcou osobnosťou národného hnutia na Slovensku. Aj dr. Pavel Jozeffy z Tisovca, patril v prvej polovici 19. storočia k prominentným osobnostiam slovenského národného života. V búrlivých rokoch meruôsmych zohrali významnú rolu v živote nášho národa „traja sokoli" Štefan Marko Daxner Tisovca, Michal Miloslav Bakulíni z Kokavy nad Rimavicou a Ján Francisci-Rimavský z Hnúšte. V Drienčanoch účinkoval spisovateľ a zberateľ ľudovej slovesnosti Pavol Dobšinský, v gemerskom Potoku sa narodil národovec Jozef Škultéty, v Rimavskom Brezove pôsobil známy spisovateľ Ľudovít Kubáni, z Vyšného Skálnika pochádza klasik slovenskej literatúry Ján Botto, v Rimavskej Píle žila a tvorila spisovateľka Terézia Vansová. Rimavská Sobota bola rodiskom maďarských revolučných básníkov Istvána Ferenczyho, Mihala Tompa a Dezsa Györyho. Výrazným zjavom na prelome 19. a 20. storočia bol zkladateľ slovenskej modernej spisby Ivan Krasko, rodák z Lukovíšť, v Rimavskej Sobote pôsobil spisovateľ Janko Jesenský.

Územie okresu Rimavská Sobota oplýva architektonickými pamiatkami pochádzajúcimi z najstarších čias. V údoli rieky Slanej stál kedysi najstarší hrad na Slovensku, Gemer, v údoli riečky Blhu hrad Blh, nad Širkovcami gotický hrad Kapla, v údolí rieky Rimavy neďaleko Tisovca sa vypína Hradová, pamätajúca dobu rímsku a nad Nižným Skálnikom legendami opradený bájny Maginhrad. V Cerovej vrchovine sa zachovali pozostatky gotického rytierskeho hradu Hajnáčka a neďaleko ležia zvyšky Pohanského hradu.
V mnohých obciach okresu sú pamiatky, ktoré svedčia o umeleckostaviteľských schopnostiach našich predkov. Z 11-13. storočia pochádza pozoruhodný románsky kostol v Rimavských Janovciach a originálny románsky kostolík v Gemerskom Jablonci. V období gotiky (13.-14. storočie) majú svoje zákłady kostoly v Rimavskom Brezove, Kraskove, Rimavskej Bani, Rybníku, Kyjaticiach a ďalšie. V Babinci, Drienčanoch, Kraskove, Malých Teriakovciach, Rimavskej Bani, Kyjaticiach, Dužave, Gemerskom Jablonci, Rašiciach a v ďalších sakrálnych stavbách zo 17-18. storočia zachovali sa pozoruhodné drevené maľované stropy. Stopy obdobia baroka a rokoka nájdeme v kostole v Ožďanoch a kostole v Králi. Klasicistická architektúra je zastúpená v kaštieli v Rimavských Janovciach, Šafárikove, Bajke, Ruminciach a v samotnej Rimavskej Sobote (starý a nový župny dom). Vo väčšine obcí, ktoré ležia na juhu Rimavskosobotského okresu, zachovali sa roľnícke domy budované v klasicistickom slohu.
*-*