Vyhľadať

AKORDIKA OD TROJZVUKU PO DVANÁSŤZVUK

Die Akkordik vom Dreiklang bis zum Zwölfklang

Eugen Suchoň

Vydalo: Opus, Bratislava, 1979

Stav:  dobrý, pečiatky v knihe

Prebal:  v dobrom stave

Jazyk:  slovenčina

Ilustrácie:  Imrich Hatala

Autor obálky:  Juraj Linzboth

Vydanie:  1.

Výtlačkov:  2000

Strán:  171

ISBN:  62-279-79

Nedostupné

Krátky popis:

Kniha o akordike Eugena Suchoňa vypĺňa citeľnú medzeru v hudobnoteoretickej spisbe. Už dlhši čas si uvedomujeme príliš veľký odstup medzi tradičnou náukou o harmónii a súzvukovým svetom súčasnej hudby. Kompozičné techniky a smery nášho storočia položili akcent viac na horizontálny priebeh hudobného procesu, zatiaľ čo vertikálna štruktúra sa považuje neraz viac-menej za jeho výslednicu. Suchoň sa usiluje dostať nad jednotlivé smery a techniky, poskytuje systematiku akordov, ktorá by obsiahla rôzne protichodné tendencie vývoja hudby. Podarilo sa mu nájsť spoločného menovateľa pre také vzdialené javy ako sú zmysel pre senzuálne krásno a racionálno-konštruktivne operácie v súčasnej hudbe. Suchoň nadviazal na progresívne tendencie hudobnej teórie 19. a prvej polovice 20. storočia a zároveň zovšeobecnil novšie, racionálnou analýzou ešte neutriedené poznatky. Tu sa prejavuje autor predovšetkým ako skladateľ, empirik a znalec hudby súčasnosti. Vytvoril systém, v rámci ktorého má miesto akýkoľvek súzvukový jav, pokiaľ je založený na dvanásťtónovej temperovanej sústave. Presvedčivo dokázal, že aj v súčasnosti je záväzný vzťah medzi horizontálno-melodickým a vertikálno-akordickým rozmerom hudby, že prekonanie tradičnej tonálnej hudby sa deje dialektickou negáciou, stupňovaním poriadku v tónovom materiáli a nie popieraním jeho organizovanosti. Samozrejme, kniha má špecifický význam aj pre vysvetlenie Suchoňovho osobného skladateľského vývoja a vo veľkej miere aj vývoja povojnovej slovenskej hudby. Našiel teoretický kľúč k pochopeniu súvislosti medzi modálnou hudbou a modálne štruktúrovanou hudbou dvanásťtónovou. Nielen v kompozičnej praxi, ale aj v teórii sa tým vytvorila alternatíva voči chromaticky chápanej neskororomantickej hudbe. Autor práce sa nezaprie ako skladateľ aj iným spôsobom. Ako príklady na demonštrovanie rôzných akordických javov neuvádza iba citáty z tvorby iných skladateľov. Významný podiel majú jeho vlastné ukážky, ktoré tvoria organický medzičlánok medzi metodicky-inštruktivnou názornosťou a umeleckým dielom. Kniha je tak dielom zrelého, osobnostne vyhraneného skladateľa, originálne mysliaceho teoretika a citlivého pedagóga.
Ladislav Burlas

Sledujte nás na Facebooku