MIRO ŽBIRKA ZBLÍZKA

Krátky popis:

Miro Žbirka, nazývaný Meky, (1952) začínal v popmusic ako člen skupiny Modus. Roku 1977 získal spoločne s Jánom Lehotským a Marikou Gombitovou zlatú Bratislavskú lýru za pieseň Úsmev. Po odchode z Modusu v roku 1981 založil s Lacom Lučeničom skupinu Limit a vydal sa na sólovú dráhu. Už predtým mu vyšlo debutové sólové LP s názvom Doktor sen. Roku 1982 Miro zvíťazil s piesňou Love Song (v slovenskom origináli V slepých uličkách) na medzinárodnom festivale v rakúskom Villachu a získal tam aj cenu rádia Ö3.

V tom istom roku získal aj striebornú Bratislavskú lýru za pieseň Atlantída a následne sa stal ako prvý slovenský spevák víťazom ankety Zlatý slávik (v roku 1983 dostal Strieborného slávika a o rok neskôr Bronzového).

V roku 1983 získal ďalšiu zlatú Bratislavskú lýru za pieseň Nechodí, po ktorej nasledovala ponuka na spolupráci s hamburskou pobočkou spoločnosti RCA. Miro tam vydal celkovo dva albumy a viacero singlov.

Po takmer dvadsiatich rokoch si niekoľkokrát zopakoval víťazstvo v ankete Slávik, tentoraz na Slovensku -celkovo sa v ankete umiestnil 3-krát na prvom mieste, 5-krát na druhom a 4-krát na treťom. Získal tiež sedem ocenení v diváckej ankete OTO (Osobnosť televíznej obrazovky) v kategórii spevák a dve hudobné ceny Aurel, ktoré udeľovala Akadémia populárnej hudby.

Počas svojej takmer päťdesiatročnej speváckej kariéry absolvoval Miro Žbirka množstvo koncertov doma i v zahraničí, vrátane turné so symfonickým orchestrom. Zahral si v muzikáli Neberte nám princeznú, bol moderátorom prvej československej televíznej hitparády Rhytmick, neskôr moderoval hudobnú reláciu v rádiu Rock FM aj v Českom rozhlase. Nahral viac ako dve stovky autorských piesní. Jeho album Empatia z roku 2009 bol nominovaný na album roka českých hudobných cien Anděl. Svoj zatiaľ posledný album Miro nahral v roku 2015 v londýnskych štúdiách Abbey Road.

Honza Vedral (1981) je šéfredaktorom časopisov Headliner a ArtLover. Dlhé roky pôsobil ako hudobný redaktor denníka MF DNES a iDNES. cz a editor hudobného časopisu Filter. Je spoluautorom knihy Jiří Horčička -rozhlasový režisér (2003), podieľal sa aj na knižnom projekte Kmeny o mestských subkultúrach. Ako aktívny hudobník vystupuje s medzinárodnou kapelou The Chancers, vďaka čomu pozná hudobnú branžu zo všetkých uhlov.

Pri rozhovoroch s Mirom Žbirkom v štúdiách Abbey Road a inde vznikol nápad napísať túto knihu.

„Tú fázu, keď sa nahráva platňa, mám zo všetkého najradšej. To je také zvláštne obdobie, v ktorom necítim únavu. Vždy si vezmem nahrávku zo štúdia a hneď ako prídem domov, znovu ju počúvam. Pokojne môžu byť aj štyri hodiny ráno. (... ) V štúdiu si myslíte, že je to hotové, ale prídete domov a zrazu tú pesničku počujete úplne inak. Nechápem, ako je to možné. Na druhý deň stojíte vo dverách štúdia a všetci sa chytajú za hlavu:, Čo tam ten fanatik zase našiel? Čo budeme prerábať? 'A ja vravím:, Áno, budeme prerábať. '“
Kniha je osobným príbehom talentovaného umelca a autentickým príbehom o začiatkoch a vývine slovenského popu. Hoci autor spomína všetky kľúčové udalosti v Mekyho súkromnom živote, pozornosť je sústredená na jeho hudobnú kariéru. Nezameriava sa však len na najväčšie úspechy, čriepky skladá od šesťdesiatych rokov až do súčasnosti, čím vytvára pestrú mozaiku ľudí a udalostí na československej hudobnej scéne. Publikácia približuje Mekyho rýchly štart aj nečakaný koniec v slávnej skupine Modus, predstavuje spoluprácu s Kamilom Peterajom či vzťah s Marikou Gombitovou a Lacom Lučeničom. Pripomína Mekyho víťazstvo na Bratislavskej lýre, zisk Zlatého slávika aj moderovanie porevolučnej hudobnej relácie Rhytmick a prezrádza, že zmeny jeho hudobného štýlu boli spôsobené jednak túžbou skúšať novú techniku, no najmä snahou nenechať sa zaškatuľkovať.

Rozprávanie nás vťahuje do širších súvislostí - ako to fungovalo v časoch, keď hudobné texty museli prechádzať schvaľovacím procesom, ako znášali umelci nezmyselné nariadenia režimu, napríklad zákaz používať prezývku Meky či mať pred televíznymi kamerami rozpustené vlasy, prečo boli turné po Sovietskom zväze psychicky aj fyzicky náročné a či sa rokenrol naozaj neoddeliteľne spája so sexom a s drogami.