5,00 €
Dostupné
Krátky popis:
Výber Od kráľovstva ducha ku kráľovstvu človeka ponúka v našej kultúrnej histórii jedinečný pohľad na vývinový oblúk od humanizmu cez reformačný humanizmus a jeho vyústenie až po samý prah osvietenstva, ktorý mu nedoprial prekročiť tragický złom vyvolaný mocenskými prostriedkami a kultúrnou protiofenzivou protireformácie.
Čitateľ má príležitosť nazrieť v časovom rozpätí 16. a 17. storočia do rozmanitých prejavov kultúry a vzdelanosti na Slovensku. Od humanistickej epistolárnej tvorby (listy Jána Antonína Košického Erazmovi Rotterdamskému a E. Rotterdamského Jánovi Antoninovi Košickému, ktoré sú výrazným prejavom erazmiánstva v našej kultúre) cez listy bardejovského rektora Leonarda Stöckela nazývaného "učiteľ Uhorska" Filipovi Melanchthonovi "učiteľovi Nemecka", Stöckelovu apológiu svetského vzdelania, ukážky z jeho literárnej tvorby didaktického zamerania a úvod k významnej učebnici Lukáša Fabina Popradského, v ktorých vrcholí autentický reformačný humanizmus.
Jeho ďalšiu vývinovú fázu reprezentuje činnosť a tvorba banskobystrického rektora Jána Duchoňa - poeta laureatus, ktorý tradičné ponímanie vzdelanosti a kultúry (úsilie o čistú a elegantnú latinčinu cicerónovského typu a protestantský aristotelizmus) dopĺňa o princípy vecného encyklopedizmu, v čom predchádza J. A. Komenského. Popri teoretickej kontemplatívnej činnosti intelektu zhodnocuje aj jeho praktickú činnosť. Na dosiahnutie týchto cieľov zavádza na banskobystrickej škole verejné rečnícke cvičenia, školské hry, v ktorých sa sprostredkúvajú študujúcej mládeži a širokej verejnosti nielen poznatky z latinskej klasickej vzdelanosti, ale ich pozornosť sa sústreďuje aj na poznanie i chválu vlasti a jej dejín. V rétoricky vypracovaných rečiach sa dramatickou formou prednáša obsah a rozsah disciplín slobodných umení (gramatiky, rétoriky, logiky, oratórie a mnemoniky), ktoré tvoria prípravu (predsieň) filosofie. Vo Filozofickom kurze zasa podáva encyklopedické poznatky reálnych vied, vychádzajúcich z potrieb mestskej civilizácie.
Vyvrcholením celkovej premeny reformačného humanizmu, ktorá sa odohráva najmä na pôde filozofického myslenia spojeného so školstvom, je činnosť pedagógov a filozofov Jána Bayera a Izáka Cabana. Prvý z nich úplne odmieta scholasticky interpretovaného Aristotela a zavádza induktívnu metódu Francisa Bacona. Caban zasa teóriu starogréckych atomistov o zložení hmoty v interpretácii Daniela Sennerta a Jana Sperlinga. Obaja prekračujú rámec protestantského aristotelizmu aj v pedagogických a sociálnych názoroch, Bayer v návrhu na založenie prešovského lýcea, načrtávajúcom základnú premenu vzdelanosti a kultúry, a Caban vo svojom meštiansko-produktivnom vzťahu k človeku, k práci, najmä fyzickej, a k obchodnému podnikaniu. Čitateľ zistí, že vnútorný proces reformačno-humanistickej vzdelanosti a kultúry je stále živý a dá sa s nim aj dnes viesť dialóg.
*-*
Antológia, ktorá predstavuje kultúrne diela z obdobia 16. a 17. storočia na Slovensku. Preložená z latinských originálov, je rozdelená do štyroch častí a zameriava sa na rozmanité prejavy kultúry v období prechodu od renesančného humanizmu k reformácii.
-knihyunas-
Antológia zahŕňa. prejavy kultúry v období 16. až 17. storočia na Slovensku.Tvoria ju štyri časti: Renesančný humanizmus ako predohra reformačného humanizmu; Nástup reformačného humanizmu a obhajoba svetskej vzdelanosti a kultúry; Od reformačného humanizmu a protestantského aristotelizmu k vecnému encyklopedizmu a Vyvrcholenie vecného encyklopedizmu a počiatky novodobého racionalizmu a empirizmu.
Výber zostavili a edične pripravili Mária Novacká a Milan Hamada; preložili, štúdie a poznámky napísali Daniel Škoviera, Ján Mikleš, Mária Novacká, Július Špaňár; úvodnú štúdiu napísal Ján Tibenský.
-litcentrum-