Nedostupné
Krátky popis:
Tvorba tohto významného francúzskeho spisovateľa (narodil sa 29. júna 1900 v Lyone a zahynul 31. júla 1944, niekoľko dní pred oslobodením Francúzska, ako vojenský pilot pri prieskumnom lete z Korziky nad južné Francúzsko) je svojská, jedinečná, je to mimoriadny zjav vo francúzskej literatúre. Jeho knihy - u nás doteraz vyšiel roku 1948 román Nočný let a roku 1959 jeho posledné dielo, rozprávka pre veľkých Malý princ - sú preniknuté sviežim vetrom širokých priestorov, v ktorých sa Exupéry ako letec pohyboval. Svojím umeleckým talentom objavil v živote letcov nielen svet dobrodružstva, ale aj prastarú pravdu ľudského života: človek poznáva svet prácou, a k práci potrebuje nástroj. Pre pilota takýmto nástrojom je lietadlo.
V diele Zem ľudí, ktoré v pôvodine vyšlo roku 1939, dokázal Exupéry spojiť jedinečné zážitky z vlastného života poštového pilota i spomienky svojich druhov-letcov s prenikavým myšlienkovým ponorom do ľudských osudov. Čitateľa vzrušia scény, keď autor rozpráva, ako stroskotal kdesi v Líbyjskej púšti, kde človek vydrží najviac tri dni bez vody, ako po havárii odchádza od lietadla so svojim mechanikom, hľadajúc záchranu, ako ho sužuje smäd, desia fatamorgány, ako pomaly hynie, a predsa sa nevzdáva, predsa nachodí zmysel aj v takomto vypätom živote. Nakoniec ho zachránia Beduíni, vyslobodia ho z dobrodružstva, ktoré však nebolo dobrodružstvom samým pre seba, bola to ťažká práca v službe človeku.
Z týchto príbehov zo života letcov v Severnej Afrike, napísaných hutným a citlivým jazykom, vyvodzuje autor filozofické závery, hľadá plnosť ľudského života a jeho pravdy. Strhujúco pôsobia jeho bystré, jasné a pritom stručné rozbory pangermanizmu, ktorý sa prejavil pred a v druhej svetovej vojne v obludnej podobe fašistickej moci. Na druhej strane prenikavo pôsobí jeho citlivý vzťah k prostému človeku, jeho odsúdenie vykorisťovania. Dielo myšlienkove vrcholí túžbou pomôcť človeku; autor ju vidí, ako sám vraví, v tom, že:
„...všade okolo nás sa ľudia dožadujú splnenia tých istých potrieb. Chceme byť oslobodení. Človek, ktorý kope čakanom, chce vedieť, prečo kope. Galejník kope čakanom, a tá práca ho ponižuje, a kope aj hľadač drahých kovov; toho tá práca povznáša. Galeje vôbec nie sú tam, kde sa kope čakanom. Ich hrôza nemá hmotný charakter. O galejach možno hovoriť vtedy, ak kopeme, a naša práca nemá zmysel, ak sa ten. kto kope, nezapája do spoločenstva ľudí.“
Dostupné
Pridať do košíkaDostupné
Pridať do košíkaDostupné
Pridať do košíkaDostupné
Pridať do košíkaDostupné
Pridať do košíkaVšetky práva vyhradené © 2020 | Designed by VERTECO