3,00 €
Dostupné
Krátky popis:
Nejstarší představitelé epické poesie byli pěvci, provázející svůj přednes hrou na strunné nástroje. O něco později recitovali tzv. rapsódové básně bez bez hudebního doprovodu. Ve svých skladbách, jež přednášeli při hostinách na šlechtických sídlech, oslavovali hostitele tím, že odvozovali jeho původ od některého božstva, jiné písně skládali pro náboženské slavnosti, kde velebili boha a slavili ho opěvováním jeho hrdinských činů. Tyto oslavné zpěvy, zvané hymny, se brzy rozvinuly v samostatný literární útvar. Ze starých epických hymnů se zachovalo 35 básní, jež byly ve starověku označovány za dílo Homérovo nebo jeho následovníků. Ve skutečnosti se hymny liší dobou vzniku i původem, neboť pocházejí ze 7.-5. století př. n. l. Nejrozsáhlejší z nich, hymny na Démétru, Herma, Afroditu, Dionysa, jsou půvabnýrni uměleckými díly, jež působila svým námětem i na slovesné a výtvarné umění pozdějších dob. Homérovi byla přičítána i Valka žab a myší, směšnohrdinská báseň parodující vážné epické skladby. Je však původu mnohem mladšího. Příběh o přátelství žáby s myší, končící nešťastnou smrtí myšákovou a válečným utkáním obou zvířecích táborů, připomíná starou zvířecí bajku. Dílko bylo oblíbenou četbou v minulosti a bývalo často překládáno i napodobováno. Nový český překlad přízvučným hexametrem obě práce zpřístupňuje i dnešnímu čtenáři.
*-*
Homérské hymny je sbírka 33 hymnů (oslavných písní na olympské bohy a polobohy) psaných daktylským hexametrem dochována pod jménem Homérovým. Hymny však pochází z různých dob (nejstarší ze 7. století př. n. l., nejmladší z doby helénistické ze 3. století př. n. l.) a jsou od různých autorů. Používají sice homérského verše a stylu, ale slovní zásoba je mladší. Homérské hymny mají rozdílný rozsah (od 3 do 582 veršů) i charakter, některé z nich jsou orfické (nábožensko-mystické). Byly nejspíše určené k přednesu na různých kultovních místech (Délos, Delfy, Eleusis) a přednášeli je rapsódové jako úvod k recitacím z Homéra. Podle rozsahu se homérské hymny rozdělují na dvě části, na tzv. velké a malé, přičemž ve velkých je silně rozvinut epický prvek.
-d-
Homérské hymny / Válka žab a myší je výber z archaickej gréckej poézie, ktorý spája dve veľmi odlišné podoby antického básnictva: nábožensko-mytologické hymny oslavujúce gréckych bohov a satirickú paródiu hrdinského eposu Válka žab a myší. České vydanie vyšlo v roku 1959 v Státním nakladatelství krásné literatury, hudby a umění ako 199. zväzok edície Světová četba. Z gréčtiny preložil a poznámkami doplnil Otakar Smrčka, predslov napísala Růžena Dostálová-Jeništová a knihu graficky upravil František Muzika.
Prvú a hlavnú časť tvoria Homérske hymny – starogrécke básne v daktylskom hexametri venované jednotlivým božstvám. Najrozsiahlejšie z nich rozprávajú celé mytologické príbehy spojené s božstvami ako Démétér, Apollón, Hermés, Afrodita či Dionýzos; kratšie hymny majú často podobu invokácie, oslavy boha a prosby o jeho priazeň. České knižničné katalógy charakterizujú vydanie ako súbor väčších epických hymnov a množstva kratších skladieb.
Hymny boli po stáročia pripisované Homérovi, ale dnes sa nepovažujú za dielo jedného autora. Vznikali v rôznych obdobiach a pravdepodobne ich vytvorili viacerí anonymní básnici. Spája ich však homérsky jazyk, epický štýl a verš – daktylský hexameter. České vydanie z roku 1959 ich zasadzuje prevažne medzi 7. a 5. storočie pred n. l.; moderné členenie korpusu zároveň upozorňuje, že jednotlivé hymny nemusia byť rovnako staré. Hymny pravdepodobne neboli iba „básňami na čítanie“. Časť bádateľov ich spája s verejným prednesom rapsódov pri sviatkoch a kultových obradoch, prípadne ako úvod k prednesu rozsiahlejšej epickej poézie. Miestami ich možno spájať s konkrétnymi centrami kultu, napríklad Délom, Delfami či Eleusínou.
Druhú časť knihy tvorí Batrachomyomachia – Válka žab a myší, komická paródia na hrdinský epos, predovšetkým na Homérovu Iliadu. Namiesto Achilla, Hektora a vojsk Trójanov a Achájcov proti sebe nastúpia žaby a myši. Básnik používa vznešený jazyk hrdinskej epiky, veľkolepé bojové scény, rodokmene hrdinov a patetické opisy smrti – ibaže hrdinami sú malé zvieratá. Výsledkom je zámerný kontrast medzi veľkolepým štýlom a absurdne nepatrným predmetom konfliktu.
Práve v tom spočíva jej humor: čitateľ poznajúci Iliadu okamžite rozoznával, že autor napodobňuje typické homérske bojové scény a obracia ich na komédiu. Columbia University charakterizuje Batrachomyomachiu ako jediný úplne zachovaný príklad antickej epickej paródie. Autorstvo je zaujímavou záhadou. V antike bola báseň pokladaná dokonca za Homérovo mladícke dielo, inokedy bola pripisovaná istému Pigrovi z Halikarnassu. Moderná filológia ju však označuje ako pseudo-homérsku. Aj datovanie sa v priebehu bádania menilo: predslov a staršia literatúra okolo vydania z roku 1959 ju kládli približne do 5. storočia pred n. l., zatiaľ čo novší odborný výskum pripúšťa oveľa neskorší vznik, približne okolo 2. storočia pred n. l.
Homér je tradične považovaný za autora Iliady a Odyssey a za najvýznamnejšiu postavu počiatkov gréckej literatúry. Zvyčajne býva situovaný približne do 8. storočia pred n. l., no presná identita historického Homéra – a otázka, do akej miery sú oba veľké eposy dielom jedného básnika – patrí k najstarším problémom klasickej filológie. Pri tejto konkrétnej knihe je preto meno „Homér“ potrebné chápať predovšetkým ako tradičné autorstvo. Homérske hymny vytvorili rôzni anonymní básnici a Válka žab a myší je dnes vedená ako pseudo-homérske dielo.
Otakar Smrčka (1870 – 1960) bol český klasický filológ, stredoškolský profesor a významný prekladateľ antickej poézie. Prekladal z gréčtiny i latinčiny a venoval sa aj novodobej literatúre a operným libretám. Lexikon české literatury ho charakterizuje priamo ako klasického filológa a prekladateľa latinskej a gréckej poézie. Pri tomto vydaní vykonal zásadnú prácu: preložil texty priamo z gréckych originálov a pripravil poznámky. Zvlášť významný je fakt, že odborný časopis českých klasických filológov po vydaní knihy označil Smrčkovu verziu za „první přízvučný překlad homérských hymnů do češtiny“. Z hľadiska dejín českého prekladu antiky má teda vydanie z roku 1959 samostatný význam. Smrčka zomrel vo februári 1960, takže toto vydanie patrí k jeho posledným publikovaným prekladateľským prácam.
Růžena Dostálová-Jeništová (1924 – 2014) bola česká klasická filologička, literárna historička, prekladateľka a jedna z najvýznamnejších českých byzantologičiek druhej polovice 20. storočia. Narodila sa v Bratislave a pôsobila ako vysokoškolská pedagogička. Prekladala zo starej gréčtiny a latinčiny a neskôr sa špecializovala predovšetkým na byzantskú literatúru a kultúru. Pre toto vydanie napísala úvodnú štúdiu, ktorá vysvetľuje vznik hymnov, otázku ich autorstva, funkciu v gréckej kultúre a problematiku Batrachomyomachie.
Grafickú úpravu knihy vytvoril František Muzika (1900 – 1974), významný český maliar, grafik, scénograf a knižný výtvarník. Muzika výrazne formoval vizuálny charakter edície Světová četba. Pri knihách z tejto edície preto grafická úprava nie je iba technickým detailom – jednotlivé zväzky dnes vytvárajú veľmi rozpoznateľný zberateľský celok.
Jednou z najzaujímavejších vlastností knihy je stret posvätného a parodického. Prvá časť oslavuje božstvá a zachováva tradíciu archaickej náboženskej poézie; druhá časť rovnakú veľkolepú epickú dikciu využíva na opis vojny medzi žabami a myšami. Válka žab a myší je pritom významná aj z dejín humoru a literárnej paródie. Columbia ju označuje za jedinú úplne zachovanú antickú epickú paródiu. Autor paroduje nielen bojové scény Iliady, ale aj homérske katalógy bojovníkov, hrdinské mená, smrteľné súboje a zásahy bohov. Veľmi zaujímavý je aj osud autorstva. Už antickí autori Martial a Statius ju považovali za Homérovo dielo z mladosti. Novšie bádanie však autora nepozná a používa označenie Pseudo-Homér. Smrčkov preklad sa používa aj v dnešnej akademickej literatúre. Univerzitný študijný materiál z roku 2025 uvádza práve jeho preklad Války žab a myší z vydania SNKLHU 1959 medzi základnými textami k štúdiu homérskej epiky.
Práve z názvu antickej Batrachomyomachie pochádza dodnes používané slovné spojenie žabomyšia vojna. Pôvodný komický epos opisuje bezvýznamný konflikt žiab a myší vznešeným štýlom Homérovej Iliady; názov sa preto postupne stal označením pre malicherný, smiešny alebo nezmyselne vyhrotený spor.
-ai-
