SVITANIE

Krátky popis:

Rukopisný zborník poézie študentov levočského lýcea, dosiaľ širšej kultúrnej verejnosti neznámy a neprístupný, ktorý tvorí túto antológiu, vznikol v priebehu rokov 1832 až 1839. Jeho autori od prvých začiatkov sa venujú básnickej tvorbe a vzdelávajú sa v materinskom jazyku, ktorým v tom čase bola ešte bibličtina, i v iných jazykoch a národnom speve. Ich všestranná činnosť, ktorá sa postupne kryštalizuje, je naozaj priekopnícka. Pripravujú ňou pôdu štúrovcom, ktorí po nútenom odchode z Bratislavy našli svoj druhý domov v Levoči.

No kritériom pre mieru hodnôt ich poézie nebol ešte život plný protirečení a zápasov ako neskôr v epoche štúrovskej. Školili sa na klasicistických vzoroch a ich poézia vyúsťuje do idylického zmieru, hoci v nej bolo nemálo búrlivého vzruchu, apoteóz slnka i rána, ba aj vône lúk a pasienkov i osobného žiaľu a trpkosti s vidinami opätovanej či zavrhnutej lásky. Pravda, na pozadí týchto subjektívnych postojov, sú v nej aj hodnoty, ktoré neskôr dominujú v poézii štúrovcov. Tatry a slovanstvo, rodný kraj a slovenská vlasť i jej „slávska” reč nie sú len chimérické predstavy nostalgického snenia, ale už tušená a prebúdzajúca sa sila, čo zhmotní a uzemní štúrovské ideály pre potreby každodenného života slovenského pospolitého ľudu.

Uverejnením prvého výberu z rukopisnej poézie levočských študentov sprístupňujeme čitateľskej verejnosti významný dokument ideovo-estetickej orientácie predštúrovského básnického obdobia. Skromný básnický odkaz adeptov poézie, ktorá je živou súčasťou nášho literárneho vývinu v prvej polovici 19. storočia, je malým, ale cenným obohatením doterajších literárnohistorických poznatkov o kultúrnej Levoči. Veď ide o poéziu, ktorá v mnohých ukazovateľoch je úsvitom nových čias, predzvesťou veľkých udalostí v našom politickom i národnom živote.