ASTRONÓMIA

Krátky popis:

Učebnica astronómie sovietskeho astronóma Borisa A. Voroncova-Veljaminova, ktorá sa v 50. rokoch používala aj na československých jedenásťročných stredných školách. Slovenské vydanie z roku 1956 je 3. vydaním, má 180 strán, rozsiahlu obrazovú prílohu a samostatné mapy oblohy. Z dnešného pohľadu je mimoriadne zaujímavé aj dátumom vydania: vyšlo približne rok pred Sputnikom 1, teda ešte pred začiatkom kozmickej éry.

Voroncov-Veljaminovova Astronómia predstavuje systematický stredoškolský úvod do klasickej astronómie. Vychádza ešte z obdobia, keď poznávanie vesmíru stálo predovšetkým na pozemských ďalekohľadoch, fotografických platniach, spektroskopii a matematických výpočtoch. Učivo začína tým, čo musí pozorovateľ poznať priamo z oblohy: nebeskou sférou a Zemou, zdanlivým pohybom Slnka, rotáciou a obehom Zeme, určovaním času a zemepisných súradníc, pohybom Mesiaca, kalendárom a zatmeniami. Ďalšie kapitoly prechádzajú k dejinám astronómie a vývoju predstáv o vesmíre, gravitačnému zákonu, metódam určovania vzdialeností a veľkostí nebeských telies, ďalekohľadom a spektrálnej analýze. Nasleduje Slnečná sústava – Mesiac, planéty, kométy, meteory a Slnko – a napokon hviezdna astronómia: fyzikálna povaha hviezd, hviezdne systémy, hmloviny a vznik a vývoj nebeských telies. Niektoré časti knihy by sa dnes zaradili skôr k sférickej astronómii alebo astronomickému zemepisu než k modernej astrofyzike. Práve to však ukazuje, akým spôsobom sa astronómia na stredných školách vyučovala pred sedemdesiatimi rokmi: žiak sa mal naučiť oblohe rozumieť, orientovať sa na nej a zvládnuť základné astronomické výpočty, nie iba poznať fakty o planétach. Súčasťou exemplára sú podľa opisu vydania aj štyri samostatné čiernobiele mapy oblohy.

Boris Alexandrovič Voroncov-Veljaminov (14. február 1904 – 27. január 1994) bol významný sovietsky a ruský astronóm a astrofyzik. Narodil sa v Jekaterinoslave, dnešnom Dnipre na Ukrajine, a v roku 1925 absolvoval fyzikálno-matematickú fakultu Moskovskej univerzity. Väčšinu profesionálneho života spojil so Šternbergovým astronomickým inštitútom Moskovskej štátnej univerzity. Ruská akadémia vied uvádza, že od roku 1953 viedol oddelenie nov a plynných hmlovín. Pre dejiny astronómie je oveľa dôležitejšou osobnosťou, než by mohol naznačovať obyčajný údaj „autor školskej učebnice“. Zaoberal sa planetárnymi hmlovinami, novami, hviezdami a predovšetkým galaxiami. Jeho meno sa dodnes používa v profesionálnej astronómii v označení VV galaxií. Voroncov-Veljaminov vytvoril Atlas and Catalogue of Interacting Galaxies. Prvá časť z roku 1959 obsahovala 355 systémov interagujúcich galaxií; neskorší katalóg bol rozšírený na stovky a napokon tisíce objektov. Moderná vedecká revízia uvádza 852 pôvodných VV systémov a ďalších 1 162 objektov prevzatých z jeho Morphological Catalogue of Galaxies. Aj databáza NASA/HEASARC dodnes používa jeho Morphological Catalogue of Galaxies ako astronomický katalóg. Jednotlivé zväzky obsahovali tisíce galaxií – napríklad prvý diel 7 200 a ďalšie 6 740, 9 650 či 5 410 objektov podľa oblastí oblohy. Je preto zaujímavé, že učebnicu určenú československým stredoškolákom napísal vedec, ktorý zároveň patril medzi priekopníkov systematického výskumu galaxií. Sternbergov astronomický inštitút ho aj dnes pripomína ako hlavného autora svetovo známeho Morphological Catalogue of Galaxies a jednu z kľúčových postáv svojej tradície extragalaktickej astronómie.

Pôvodne išlo o sovietsku učebnicu určenú pre 10. triedu sovietskych stredných škôl. Pre československé školské osnovy bola kniha upravená. Pri slovenskom vydaní z roku 1954 je presne doložené, že podľa československých osnov ju upravili František Link a Igor Zacharov a do slovenčiny preložil Ivan Ličko. Jazykovú stránku tohto vydania dokonca v roku 1955 samostatne hodnotil Ferdinand Buffa v časopise Slovenské odborné názvoslovie.

František Link (1906 – 1984) - Jedným z ľudí, ktorí československú podobu učebnice pripravovali, bol významný český astronóm František Link. Študoval matematiku, geodéziu a astronómiu na Masarykovej univerzite v Brne a pracoval aj na francúzskych observatóriách v Lyone a na Pic du Midi. Od roku 1942 pôsobil na observatóriu v Ondřejove a v rokoch 1948–1953 ho viedol. Významne sa podieľal na rozvoji československého výskumu Slnka, vysokej atmosféry, meteorov a vzťahov medzi Slnkom a Zemou. Patril teda medzi popredných aktívnych československých astronómov svojej doby, nie iba medzi pedagogických redaktorov zahraničnej učebnice.

Táto Astronómia teda vznikla vo svete, v ktorom:
- žiadna umelá družica ešte neobiehala Zem,
- človek nikdy neletel do vesmíru,
- neexistovali fotografie odvrátenej strany Mesiaca zo sond,
- nikto nepristál na Mesiaci,
- neexistovala planetárna kozmická fotografia v dnešnom zmysle.

Pre dnešného čitateľa je preto veľmi zaujímavé sledovať, čo astronómovia dokázali o Slnečnej sústave, hviezdach a galaxiách zistiť výlučne pozorovaním zo Zeme. Už vydanie z roku 1958 vznikalo v inom svete – Sputnik už lietal a začala sa úplne nová etapa výskumu vesmíru.

Názov „pre 11. ročník všeobecnovzdelávacích škôl“ súvisí s veľkou československou školskou reformou z roku 1953. Zákon č. 31/1953 Zb. zaviedol jedenásťročnú strednú školu. Prvých osem ročníkov poskytovalo základné všeobecné vzdelanie, posledné tri boli výberové a pripravovali najmä na vysokoškolské štúdium. Nová sústava sa zaviedla od školského roku 1953/1954. Astronómia tak patrila medzi predmety najvyššieho, jedenásteho ročníka tejto relatívne krátko existujúcej školskej sústavy.

Samostatná časť knihy nesie názov Vývoj vedeckého svetonázoru a zahŕňa starovekú astronómiu, revolúciu vo svetovom názore a všeobecnú gravitáciu. Je to typický znak prírodovedných učebníc 50. rokov. Astronómia mala okrem vysvetľovania nebeských javov demonštrovať aj historický prechod od geocentrických a náboženských predstáv k modernému prírodovednému obrazu sveta. Práve preto má kniha dnes hodnotu nielen pre zberateľov astronómie, ale aj pre historikov školstva a dejín vedeckého vzdelávania.

Zhodou okolností bol rok 1956 dôležitý aj pre profesionálnu slovenskú astronómiu. Historický prehľad vývoja astronómie na Slovensku uvádza, že práve od roku 1956 sa na Univerzite Komenského začali systematické cykly prednášok zo sférickej astronómie, nebeskej mechaniky, stelárnej astronómie a astrofyziky. Študenti mohli využívať aj observatórium na Skalnatom Plese pri experimentálnych častiach diplomových prác. Učebnica teda vyšla práve v období, keď sa astronómia na Slovensku výraznejšie profesionalizovala a zároveň sa rozširovala sieť ľudových hvezdární a astronomických krúžkov.

Prítomnosť samostatných máp oblohy robí kompletný exemplár zaujímavejším než obyčajnú školskú učebnicu. Presné vydanie z roku 1956 má podľa aktuálne ponúkaného kompletného exemplára:
180 strán hlavného textu,
16 strán čiernobielej obrazovej prílohy,
4 samostatné čiernobiele mapy oblohy.

-ai-