ARCHITEKTÚRA AKO UMENIE A VEDA

Lexikon architektonickej kompozície / Väzby architektúry v systéme hodnôt

Ladislav Beisetzer

Vydalo: Tatran, Bratislava, 1980

Stav:  dobrý

Jazyk:  slovenčina

Vydanie:  1.

Výtlačkov:  4000

Strán:  136

ISBN:  61-098-80

11,50 

Dostupné

Krátky popis:

Ladislav Beisetzer - nar. 25. 10. 1921 v Prešove. Absolvoval stavebné inžinierstvo a smer architektúra a pozemné staviteľstvo na SVŠT v Bratislave (Ing - 1948) (Ing. arch. - 1952). V r. 1952 získal titul doktora technických vied za disertačnu prácu Situovanie vzduchových dutín v obvodovom mure, v r. I960 habilitoval sa za docenta na SVŠT - Fakulte architektúry prácou, realizovanou podľa vlastného návrhu Observatóriom pre astronómiu, meteorológiu a fyziku na Lomnickom štíte vo Vysokých Tatrách. V r. 1961 získal titul kandidátu technických vied (CSc. ) za prácu Terénne schody, rampy a terasy. V r. 1976 bol za svoju architektonickú tvorbu menovaný zaslúžilým umelcom.

Od r. 1945 pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Slovenskej vysokej škole technickej — Fakulte architektúry, kde je od roku 1965 riadnym profesorom. Zastával aj významne akademické funkcie — po niekoľko volebných období bol prodekanom fakulty, prorektorom SVŠT a predsedom Investičného odboru SVŠT. Bol vedúcim Katedry konštrukcií pozemných stavieb a konštrukčného projektovania na Stavebnej fakulte SVŠT a od r. 1972 je vedúcim Katedry architektonickej tvorby I. — typológie obytných a občianskych budov na FA SVŠT.

Je poslancom hl. m. SSR Bratislavy, členom Rady a Pléna NV hl. m. SSR Bratislavy, predsedom výtvarnej komisie hl. m. SSR Bratislavy, predsedom sochárskej komisie pre spoluprácu s architektúrou pri SFVU, členom ÚV Zväzu slovenských architektov.

Je nositeľom francúzskeho vyznamenania Ordre du Mérite Combattant (Paríž, 1957), vyznamenania Za zásluhy o výstavbu (1965), Za rozvoj slovenského výtvarného umenia (1970), Pamätnej medaily k 30. výročiu SNP (1974), Zlatej medaily SVŠT v Bratislave (1975); dostal Cenu Cypriána Majerníka (1962) a Cenu Ministerstva národnej obrany (1962).

K jeho najvýznamnejším realizovaným prácam patria: Observatórium na Lomnickom štíte (1962), architektonické riešenia Cintorína umučených v Tokajíku (1959), pomníka Oslobodenia v Topoľčanoch (1956), Pomníka sovietskym partizánom v Komárne (1965), Pomníka francúzskym partizánom na kopci Zvonica pri Strečne (1956), Pomníka Kameň Jana Švermu na Ostredku v Nízkych Tatrách (1961), Pomníka SNP v Brne (1974), náhrobného kameňa Martina Benku v Martine (1974), Pamätníka Oslobodenia v Spišskej Novej Vsi (1975), Pomníka Martina Benku v Bratislave (1978).

Je zodpovedným riešiteľom štátnych výskumných úloh Architektonická kompozícia I.—II. (oponovanej v r. 1976) a Tvorba životného prostredia (oponovanej v r. 1978).


„Práca zaujme predovšetkým ako pokus o koncepčný pohľad na problémy architektúry v rámci širšieho systému kultúrnych a spoločenských súvislostí. Celá práca je výrazne poznačená snahou o syntézu poznania v tejto oblasti, motivovanou nielen potrebami ďalšieho rozvoja samotnej architektonickej tvorby, ale predovšetkým potrebami rozvinutej socialistickej spoločnosti ako celku... Práca nepochybne prispeje k zvyšovaniu úrovne nášho poznania problematiky architektonickej tvorby. Toto poznanie je v súčasných podmienkach výstavby rozvinutej socialistickej spoločnosti u nás mimoriadne aktuálne, a tým je podmienená aj vysoká spoločenská závažnosť tohto diela. “ Doc. dr. Vladimír BROŽÍK, CSc. Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

„Publikácia Architektúra ako umenie a veda môže byť užitočná v našej odbornej i širšej kultúrnej verejnosti. Správne systémové usporiadanie — metodika spracovania — vedie autora bezpečne základnými teoretickými problémami, ktoré systematicky spracúva aj v ich filozofickej podstate i v ich použiteľnosti a aplikácii na naše praktické možnosti. Tým sa stáva celá publikácia zaujímavou, čitateľnou a zrozumiteľnou bez toho, aby preťažovala čitateľa či už únavnými faktami alebo siahodlhými úvahami suchého teoretizovania... Celkové poňatie a celková služba diela je správna a je aj jasne vyložená, dokumentovaná i vyhodnotená. V tom je veľký prínos tejto práce. “ Prof. Ing. arch. dr. Martin KUSÝ, Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava

„Práca prof. L. Beisetzera vychádza z problematiky obytného priestoru, ktorý v súčasnosti je ťažiskom budovateľského úsilia našej socialistickej spoločnosti, ale jej architektonické otázky rozširuje v logickej väzbe na celý široký rozsah architektonickej tvorby, a predovšetkým na jej problematiku kompozičnú, estetickú a umeleckú. Toto autorovo zameranie je plne zdôvodnené aktuálnou potrebou zvýšenia práve výtvarných hodnôt v našej investičnej výstavbe a celkovej tvorbe životného prostredia našich oboch socialistických republík... Vo svojej práci autor osobitne spracoval naliehavé otázky súčasnej etapy našej architektonickej práce i širšieho vytvárania životného prostredia našej socialistickej spoločnosti. V zmysle leninského poňatia budovania socialistickej a komunistickej spoločnosti ako pokračovania celého historického vývinu a odkazu ľudských dejín, zhrnul súčasné predpoklady a požiadavky, kladené na architektonickú tvorbu v epoche socializmu do vývojovej kontinuity s dejinami a celým historickým odkazom všetkých hodnôt, vytvorených architektúrou, urbanizmom a výtvarnými umeniami. Práca je metodicky netradične poňatá nielen ako jednoduchá teoretická explikácia, ale dôsledne v súvislosti s textovo i obrazovo bohato doloženými príkladmi architektonických a urbanistických návrhov a realizácií z najširšie pochopeného rozsahu vývoja architektúry od staroveku po dnešok. Do tohto súboru vhodne a výrazne zapadá rad autorových diel, dokazujúcich presvedčivo nielen zmysel jeho teoretických záverov, ale aj šírku jeho tvorivej aktivity... Práca by mala byť náležíte ohodnotená ako významný prínos k rozvíjaniu teórie architektúry a ako konkrétna pomoc v činnosti architektonického a urbanistického navrhovania a vytvárania životného prostredia investičnou výstavbou v ČSSR a mala by sa stať súčasťou výukovej literatúry v odbore teórie architektúry na vysokých školách v ČSSR. “ Prof. Ing. arch. Jiří ŠTURSA, Fakulta architektúry ČVUT v Prahe

Sledujte nás na Facebooku