ÚŽITKOVÉ UMENIA A DEKORATÍVNA TVORBA VO VÝTVARNEJ VÝCHOVE

Krátky popis:

Autor publikácie PhDr. Pavol Michalides, CSc., docent Katedry vedy o výtvarnom umení Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, člen Zväzu slovenských výtvarných umelcov, venuje sa už druhé desaťročie otázkam teórie úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva, ľudového výtvarného umenia a umeleckej výroby. Jeho publikácie analyzujúce najmä podiel a význam úžitkových umení vo výtvarno estetickej výchove z hľadiska ľudovej tradície a novodobých úloh predstavujú významný prínos do teórie výtvarnej výchovy. Medzi jeho najvýznamnejšie monografické diela patria knižne vydané práce: Architektonika a výtvarná výroba 1953, Úžitkové umenie a priemyselné výtvarníctvo 1960, Výtvarná agitačná a propagačná tvorba 1962, Základy výtvarnej výroby 1963, Výtvarná výroba, Praha 1964, Techniky výtvarného umenia 1963, kapitoly o úžitkovom umení, materiálnej kultúre a výchove vkusu, o vytváraní socialistického životného štýlu v knihe Estetická výchova mládeže 1962—1964, kapitola o ľudovom hrnčiarstve v knihe Hybe včera a dnes 1967.

Publikáciou Úžitkové umenia a dekoratívna tvorba vo výtvarnej výchove autor prispieva k riešeniu otázok novej koncepcie školskej i mimoškolskej výtvarnej výchovy na podklade všeobecne sa uplatňujúcich novodobých tendencií a špecifikácie estetickej výchovy. Venuje sa analýze tvorby a výtvarno výchovného využitia estetického prostredia a životného štýlu ako nesporne veľmi aktuálnej celospoločenskej úlohy súčasného kultúrneho života. Novú koncepciu výtvarnej výchovy, jej výchovné princípy a metódy uplatňuje v oblasti úžitkových umení a dekoratívnej tvorby. V súčasnej výtvarnej kultúre a estetickom prostredí obklopujúcom dnešného človeka určuje hlavné miesto novej modernej architektúre. Charakterizuje základné princípy architektonickej tvorby a všíma si výtvarnú stránku architektúry. Dekoratívnu stránku architektúry charakterizuje v novom poňatí

v monumentálno-dekoratívnom umení, dekoratívnom sochárstve a maliarstve. V tvorbe estetického životného prostredia určuje podstatnú úlohu úžitkovému umeniu. Špecifikuje jeho oblasti: ľudovú umeleckú výrobu, výtvarné remeslá, priemyselné výtvarníctvo. V analýze dekoratívnej stránky úžitkových umení uplatňuje hľadisko historického vývoja. Analyzuje ornament ako základný komponent dekoratívnych činností. Pojednáva o pôvode a vývoji ornamentu, pravekej ornamentike, historickej ornamentike, ľudovom a súčasnom ornamente. V statiach o druhoch ornamentu, tvorbe a kompozícii ornamentálnych motívov a základných ornamentálnych útvarov a ich funkcii uplatňuje princípy nového prístupu v súlade s tendenciami vývoja moderného výtvarného umenia.

Publikácia je zameraná na riešenie základných otázok novej koncepcie školskej výtvarno estetickej výchovy: vymedziť cieľ, úlohy, obsah, metódy predmetu a jeho zložiek. V tomto smere autor skúma oblasť úžitkových umení a dekoratívnej tvorby. Analyzuje preto dekoratívne činnosti v histórii školského kreslenia, všíma si obdobie staršej histórie vyučovania kreslenia, obdobie od zákonného zavedenia školského kreslenia a obdobie rozkvetu moderného kreslenia. V záverečnej časti analyzuje dekoratívne činnosti v súčasnej výtvarnej výchove. Vychádzajúc z novej koncepcie významu a úloh výtvarnej výchovy určuje cieľ, úlohy a obsah dekoratívnych činností a charakterizuje formy a metódy práce v dekoratívnom výcviku. Dochádza k záveru, že pre všeobecnú základnú výtvarno estetickú výchovu na všeobecnovzdelávacej škole treba uprednostniť postavenie a význam výtvarných ručných prác v materiáloch pred prevažujúcim študijným a voľným kreslením a maľovaním. Vo vnútornej diferenciácii školskej výtvarnej výchovy navrhuje realizovať nový pracovný okruh: „tvarovanie hmôt“ v ktorom sa adekvátnejšie vyjadria i tendencie vývoja súčasnej výtvarnej kultúry.