SVET BEZ NÁS

Krátky popis:

Vo Svete bez nás Alan Weisman originálnym spôsobom pristupuje k problematike vplyvu človeka na Zem: žiada nás, aby sme si ju predstavili bez ľudí. Jeho základným východiskom teda nie je to, ako vplýva človek na životné prostredie, ale ako sa životné prostredie, a vo všeobecnosti príroda, vysporiada s našimi výtvormi, ak by sme ich ponechali samé na seba. Vo svojom obšírnom rozprávaní, v ktorom čerpá z odborných znalostí vedcov zaoberajúcich sa atmosférou, umeleckých reštaurátorov, zoológov, pracovníkov ropných rafinérií, astrofyzikov, paleontológov či náboženských vodcov ukazuje, ako by sa bez človeka zrútila a napokon zanikla naša masívna infraštruktúra. Ktoré každodenné predmety možno zostanú zvečnené v podobe skamenelín? Ako z rozdrvených medených potrubí a drôtov vzniknú sloje červenkastej horniny? Prečo naše prvé stavby vydržia najdlhšie a existuje vôbec nejaký ľudský výtvor, ktorý si napokon príroda nepokorí?
Weismanovo rozprávanie vyústi do radikálneho, no presvedčivého riešenia, ktoré nemusí závisieť od nášho zániku. Kniha je príkladom mimoriadne kvalitnej literatúry faktu, ktorá podrobne skúma náš dopad na planétu Zem spôsobom, akým to ešte neurobila nijaká iná publikácia.
-m-

Prenikavá, strhujúca prehliadka Zeme po smrti človeka

V knihe Svet bez nás ponúka Alan Weisman úplne originálny prístup k otázkam vplyvu ľudstva na planétu: žiada nás, aby sme si predstavili našu Zem bez nás. V tomto rozsiahlom príbehu Weisman vysvetľuje, ako by sa naša masívna infraštruktúra zrútila a nakoniec zmizla bez ľudskej prítomnosti; ktoré predmety každodennej potreby by sa mohli zvečniť ako fosílie; ako by sa medené rúry a káble rozdrvili na obyčajné švy červenkastej skaly; prečo niektoré z našich najstarších budov môžu byť poslednou zostávajúcou architektúrou; a ako plast, bronzová socha, rádiové vlny a niektoré umelo vytvorené molekuly môžu byť našimi najtrvalejšími darmi vesmíru.

Kniha Svet bez nás odhaľuje, ako len niekoľko dní po zmiznutí ľudí začnú záplavy v newyorskom metre narúšať základy mesta a ako s rozpadom svetových miest asfaltové džungle ustúpia skutočným. Opisuje odlišné spôsoby, akými by sa organické a chemicky ošetrené farmy vrátili do divočiny, ako by sa darilo miliardám ďalších vtákov a ako by bez nás zahynuli šváby v nevykurovaných mestách. Čerpajúc z odborných znalostí inžinierov, atmosférických vedcov, reštaurátorov umenia, zoológov, rafinérií ropy, morských biológov, astrofyzikov, náboženských vodcov od rabínov po dalajlámu a paleontológov – ktorí opisujú predľudský svet obývaný megafaunou ako obrovské leňochody, ktoré boli vyššie ako mamuty – Weisman ilustruje, aká by planéta mohla byť dnes, keby nebolo nás.

Z miest, ktoré už boli zbavené ľudí (posledný fragment prastarého európskeho lesa; kórejská demilitarizovaná zóna; Černobyľ), Weisman odhaľuje obrovskú schopnosť Zeme k samoliečeniu. Keď ukazuje, ktoré ľudské devastácie sú nezmazateľné a ktoré príklady nášho najvyššieho umenia a kultúry by pretrvali najdlhšie, Weismanov príbeh v konečnom dôsledku smeruje k radikálnemu, ale presvedčivému riešeniu, ktoré nemusí závisieť od nášho zániku. Je to naratívna literatúra faktu v najlepšej forme a tým, že predstavuje neodolateľný koncept s vážnosťou a vysoko čitateľným nádychom, sa hlboko pozerá na naše vplyvy na planétu spôsobom, akým to žiadna iná kniha neurobila.
-G-