ENEIDA

Krátky popis:

PUBLIUS VERGILIUS MARO (70 - 19 pred n. l.) sa narodil a žil v časoch, keď staroveký Rím krvavou nohou vykročil k najvyšší priečkam svojich dejín, aby sa spitý úspechom s hrdosťou díval na to, čo vytvoril: v časoch, keď básnik ešte nemohol tušiť, že závrat z týchto výšin postupne privedie jeho vlasť k pádu. A predsa kdesi hlboko v ňom klíčili obavy, že zrada dávnych cností môže mocné rímske impérium priviesť k mravnému rozkladu. Z týchto obáv ako aj z rozhodnutia podporiť mierové snahy cisára Augusta i jeho úsilie obrodiť mravný život Rimanov vzniklo jeho vrcholné dielo - epos Eneida. Básnik sa v ňom vracia do minulosti: opisuje osudy Enea, jeho vzrušujúcu cestu po mori i po súši od trosiek porazenej Troje až do Latia, kde má podľa veštby založiť Rím a položiť základy rímskeho impéria. Námet je síce historický, ale svojim mravným pátosom sa prihovára prítomnosti. Veľkolepú látku Vergilius spracoval majstrovskou klasickou formou a dejové pásmo naplnil rušnými scénami, dramatickými výjavmi i krásnymi lyrickými opismi mora i krajín. K najkrajším miestam patri zobrazenie ľúbostného vzťahu hlavného hrdinu Enea a kartáginskej kráľovnej Dido. Dve rovnako cenné bytosti - lebo Vergilius na rozdiel od iných rímskych básnikov vidí aj v žene rovnakú ľudskú bytosť ako v mužovi - zápasia o svoje najhlbšie ľudské šťastie v nerovnom boji s osudom. V tomto boji podlieha Dido; no nie preto, že je ženou, ale preto, že šťastie si chcela vykúpiť zradou na dávnych prísahách vernosti k mŕtvemu prvému mužovi. Jej poryvy, nálady, výbuchy vášní, lásky aj nenávisti dokazujú, ako Vergilius hlboko chápal všetko ľudské, a vytvárajú z Didóny nezabudnuteľnú postavu.
Hybnou silou druhej časti eposu je popri vykresľovaní a ospevovaní veľkosti rímskeho národa básnikova nenávisť k vojne; v nej dominujú dva citové vrcholy: prvým je otrasný opis Eurylovej smrti a zúfalý nárek jeho matky nad synovou mŕtvolou, druhým je Pallantova smrť a žalostný nárek otca nad jeho rozmláteným telom. V celom epose pred čitateľom rozvíja rýchly sled udalosti, ktorom ma zákonité opodstatnenie opis starých hier aj Jánovej vojnovej brány a v ktorom sa striedajú obrazy ciest s obrazmi bojov, chvíle šťastia s chvíľami úzkosti, utrpenia, vášne vojny s vášňami ľúbosti, búrky na mori i na na vojnových poliach s búrkami v ľudských srdciach, úsmevné hry s víziami podsvetia. Tomuto všetkému podriaďuje básnik svoju bohatú básnickú reč, plnú klasických prirovnaní a nevšedných metafor, ako aj svoj verš, ktorý jeho rukách stáva majstrovským hudobným nástrojom pre vyjadrenie najjemnejších hnutí ľudského srdca.
Vergilia uznávali už jeho súčasníci. Jeho trvalé hodnoty oceňoval aj stredovek a moderná francúzska literatúra ho vyhlásila za "otca západného sveta". Po dve tisícročia bol učiteľom a nedosiahnuteľným vzorom mnohých básnikov, lebo jeho Eneida je vskutku dokonalým a čistým umeleckým dielom, ktoré svojou krásou a harmonickým spojením obsahu a formy pripomína biele antické sochy, vytesané z mramoru.
*-*

Básnik nám v Eneide podáva v ucelenej podobe počiatky a vývoj rímskeho národa, ktorý sa začína Aeneovým útekom z Tróje a jeho putovaním po Stredozemí až do krajov Itálie obývaných Latinmi, kde musí zvádzať ďalšie boje o existenciu a novú budúcnosť svoju a svojho národa. Eneida patrila od svojho vzniku k vrcholom rímskeho epického básnictva.
-d-