PŔHĽAVIE

Krátky popis:

Modalita Moravčíkovej poézie sa časom mení. Ak sme doteraz konštatovali dvojznačnosť životných situácií básnikom zachytávaných, ich dvojakú smrtonosno životodarnú tvár, dnes je už viac zrejmé, že básník vníma najmä záporný, výsmešný osteň paradoxov života. Sem básnik už smeroval aj predtým, no v prítomnej knihe táto tendencia dostáva charakter zlomu. Básnik sa nám predstavuje ako zlomený, v jeho pohľade na svet je neustále viac tieňov, ba čo viac tieňom svojho bytia, vytmavuje priam celý svet, Zem, glóbus. Zopakujme si ešte raz, že Moravčíkova poézia má ešte oživujúcu schopnosť, schopnosť oživiť to najľudskejšie v nás. Trochu manieristicky nás predtým básnik povláči po blate, no jeho pozitívne gestá sú silnejšie ako jeho nálady. Tam, kde je nekrofilný, kde je moribundus, hovorí z neho zlosť na svet a kvet, no tam, kde je vitacitný, hovoria za neho predkovia, ktorí v ňom nezahynuli, i potomkovia-a že je zlostný, to je len zle skrývaný strach o osud potomkov."
(Valér Mikula)

Prítomná zbierka obsahuje dosť básní, podľa ktorých by sme mohli autora upodozrievať zo smútku, pesimizmu, únavy, tragického pocitu života. Svedčí o tom nielen pôvodný názov knihy a teraz názov prvého cyklu básní Morituri, ale aj rad vážnejšie ladených básnických čísel (Rozlomený chlieb, Májový magnet, Letný výpredaj) a mohol by som vymenovať ďalšie, vlastne všetky. Pretože už dávno od tohto autora nedostávame do rúk ľahkonohé, ľahkoperé básničky. A predsa pesimizmus a Moravčík, to je absurdné, neuskutočniteľné spojenie. Autor má dosť živín, zázemí, bezpečných miest v jazyku, deťoch, láske, tradícii, ktoré môže postaviť voči všetkému, čo nás ohrozuje."
(Daniel Hevier)

Poézia pátra po príčinách prekrásnej podoby, po prvom projekte, prameni pôvabu. Predstavuje parádnu príležitosť popretriasať paberky pocitov, prekvapujúcich paradoxov, plamenných poryvov. Pestrá paleta pamätihodných piškuntálií, púpavových, pálčivých patálií, pádov, protivenstiev príjemne podráždi priateľov, poteší priaznivcov, pobaví prísnych posudzovateľov. Podčiarknu pozitíva, pochvália podarené pokusníctvo, polichotia, prípadne parádne pokritizujú. Prudký prúd pramenistej poézie prerazil povoľnú, papierovú pôdu, pevne pokračuje. Pánboh pomáhaj! Pozor, prichádza pyšný poet! Palicu prehltol. Pravdučičká pravda! Prisámbohu. Prešibaný potmehúd, priťahuje pohľady pekných panien, prostých popolušiek, prefíkaných paničiek. Pohoda! Pyšný poet? Prichádza posledný popolvár. prašivého pejka pýta, polámaný palošík. Prekvapený panovník pokrčí plecami, prehovára popolvára, ponúka peknulinkú paripu. Potom pristane, prisľúbi parobkovi
päť peňazí, potravu Popolvár putuje, potom pejko pýta plamene, pohlce pahrebu. Príde premena, posledný popolvár porazí papuľnatých posmievačov. Psina!
Poézia podobne poznamenáva pochybovačom: pravda predsa príde! Prináša provokujúce poznámky, poburuje, podpichuje, podkúša podaromnici polihujúcich peciválov. Pohyb! Poďte, pecúšikovia, pampúšikovia, pochábeli! Povláči pobláznených paskudníkov po pŕhľave, po priekopách, po plačkanici. Púpavové padáčiky padajú, posýpajú plecia prekrásnych panien... Potom príde pomsta pohlavia: Pfí! Peklo podkuruje, prináša pojašencom pohromy. Pŕhľavie páli.
Pero, píš..
Pyšný poet? Pardon! Polodivoch! Pajác! Plašivták! Pozrite: pri práci pije pivo, prípadne pofajčuje, píska, pohundráva. Pátravým pohľadom preskúma pole poézie, pošliape podbeľ, púpavy, pľuha! Poláme priesady, potiahne pestovateľom paradajky, papriku Podarený psisko! Prv pána pokúša, potom pohryzie. Prídu poťahovačky, patálie. Pokorne pohľadá prístrešie pod pŕhľavou. Potvorská povaha! Potom placho pozerá, psím pohľadom pozdravuje pospolitých poľnohospodárov, priateľsky pufká. Polovicu života pretancuje, polovicu preleňoší, preujúka pod priekopníckou pŕhľavou. Pif-paf.
(Štefan Moravčík)
*-*

Básnickými zbierkami Moravianska venuša a Maľované jarmá (obe 1986) sa začína druhá etapa Moravčíkovej básnickej tvorby, cieľavedome zameraná na otázky a problémy našej histórie a na hľadanie koreňov nášho národného spoločenstva. V tomto úsilí pokračuje autor aj v zbierke Pŕhľavie (1989), v ktorej však nechýbajú ani básne s ľúbostnou tematikou, pravda, už aj s poznaním bolestivých stránok tohto ľudského citu.
-d-