NEČISTÁ KRV

Krátky popis:

Autor na postave mladej krásavice Sofky, dcéry slávneho srbského rodu Trifunovcov, sleduje rozklad a zánik tejto rodiny. Sofka je jedináčik boháča a vydávajú ju za 12-ročného sedliakovho syna. Hrubý a drsný sedliak však chce s ňou žiť sám, za svojho syna, ako to bolo v jeho rode zvykom. Hrdinka hľadá rovnováhu, ale v takomto rozklade aj rozvrat je neodvratný. Jej pokus žiť statočne padá. Román je dokladom o zvrátenosti a neschopnosti nositeľov pozostatkov feudalizmu.
-d-

Bora Stanković – spisovateľ, ktorý čelil ostrej kritike zo strany svojich súčasníkov! Tí dokonca spochybňovali, či je vôbec gramotný, keďže jeho vetná stavba bola rozdrobená do krajnosti. Bol nepochybne prvým spisovateľom, ktorý do svojich diel vniesol prvky psychologickej analýzy. Pri zachytávaní balkánskeho života vo svojom rodnom Vranje – poznačeného hlbokou pečaťou orientálneho senzualizmu, ktorý sa tu prejavoval azda výraznejšie než kdekoľvek inde – Borisav Stanković atmosféru skôr evokoval, než aby ju len pozoroval či dokumentoval.
-g-

Sofka vyrastá v kedysi váženej a bohatej rodine v juhosrbskom Vranje. Je krásna, hrdá a citlivo vníma vlastnú výnimočnosť aj postavenie svojho rodu. Za vonkajším zdôrazňovaním dôstojnosti však stojí postupný majetkový úpadok. Jej otec sa rozhodne zachrániť rodinné pomery sobášom dcéry s nedospelým synom bohatého gazdu Marka. Sofkina budúcnosť sa tak stáva predmetom dohody medzi mužmi. Román zachytáva stret dvoch prostredí: starej mestskej vrstvy, ktorá si uchováva spoločenskú pýchu, a nových majetných vidieckych rodín, ktoré túžia po uznaní. Sofka stojí medzi nimi. Jej túžby a predstavy o živote ustupujú rodinným záujmom, tradícii a požiadavke poslušnosti. Stanković venuje veľkú pozornosť jej vnútornému svetu, telesnému sebauvedomovaniu, hanbe, zmyslovým dojmom a potláčaným citom. Svadobné obrady a domáce zvyky preto nie sú iba folklórnou kulisou: odhaľujú pravidlá spoločnosti, v ktorej môže slávnostný obrad zakrývať obyčajný obchod. Nečistá krv spája psychologický román s obrazom rodinného a spoločenského rozkladu. Názov odkazuje na predstavy o dedičnosti vášní, rodovej záťaži a opakovaní nešťastných osudov. Sofkin príbeh zároveň otvára otázku, nakoľko človeka ničí domnelé rodové predurčenie a nakoľko konkrétne prostredie, násilie a moc druhých. Takto román interpretuje aj jeho novšia divadelná adaptácia.

Román sa dočkal filmového spracovania Nečista krv z roku 1996, ktoré režíroval Stojan Stojčić. Sofku stvárnila Maja Stojanović a Marka Rade Šerbedžija. Film zachoval ústredný konflikt sobáša dohodnutého pre peniaze a následného rozpadu rodinných vzťahov. Nečistá krv žije aj na divadelných javiskách. Pre belehradské Národné divadlo ju dramatizovala Maja Todorović, ktorá zdôraznila Sofkinu premenu zo sebavedomej ženy na obeť domáceho násilia. Dielo tak získava nové interpretácie aj prostredníctvom otázok, ktoré zostávajú aktuálne viac než storočie po jeho vzniku.

Borisav „Bora“ Stanković (1876–1927) patrí ku klasikom srbskej literatúry. Narodil sa vo Vranje, ktorého prostredie zásadne formovalo jeho tvorbu. Po predčasnej smrti rodičov ho vychovávala stará mama Zlata, pochádzajúca zo starej, no schudobnenej rodiny. Jej rozprávania o niekdajšom živote mesta sa stali dôležitým zdrojom jeho literárneho sveta. Vyštudoval právo a pôsobil ako úradník. Preslávila ho aj dráma Koštana. V jeho prózach sa opakujú nenaplnené túžby, zánik starých pomerov a osudy ľudí, ktorých osobné potreby narážajú na rodinné a spoločenské pravidlá.

Andrej Vrbacký (1908–1974) bol novinár a prekladateľ výrazne spätý so slovensko-juhoslovanskými kultúrnymi vzťahmi. Narodil sa v americkom Bedforde, gymnázium absolvoval v Báčskom Petrovci a študoval v Belehrade. Prekladal literatúru južných Slovanov do slovenčiny a slovenské diela sprostredkúval juhoslovanskému prostrediu. Venoval sa aj divadelným a rozhlasovým textom; medzi prekladanými autormi boli Ivo Andrić, Miroslav Krleža či Branislav Nušić.

Kniha patrí do medzivojnovej línie Spoločnosti priateľov klasických kníh. Tá prinášala slovenským čitateľom preklady zahraničnej beletrie vrátane menej dostupných európskych literatúr. V jej ponuke sa stretávali napríklad André Gide, Luigi Pirandello, Selma Lagerlöfová či B. Traven. Neskoršia edícia pokračovala pod názvom Spoločnosť priateľov krásnych kníh a spojila sa s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.
-aicha-