Vyhľadať

ETIKA

Ethica ordine geometrico demonstrata

Baruch de Spinoza

Vydalo: Pravda, Bratislava, 1986

Stav:  dobrý

Prebal:  v dobrom stave

Jazyk:  slovenčina

Preklad:  Július Špaňár

Autor obálky:  Emil Bačík

Vydanie:  1.

Edícia:  Filozofické odkazy. Rad A, Predmarxistická filozofia

Výtlačkov:  5000

Strán:  336

ISBN:  75-096-86

10,00 

Dostupné

Krátky popis:

Dielo popredného holandského filozofa 17. storočia B. Spinozu (1632-1677) malo v úsilí o laicizáciu stredovekého teologického svetonázoru významnú úlohu. Ústredným pilierom, najvýznamnejšou hodnotou svetonázoru bol boh - mimosvetový, osobný boh kresťanského a židovského náboženstva, stvoriteľ a udržiavateľ sveta a človeka, jeho zákonodarca a sudca. Keď sa začiatkom novoveku začala predstava tohto boha pod náporom filozofickej a vedeckej kritiky kývať a rúcať, Spinoza svojou Teologicko-politickou rozpravou toto dielo skazy zdôvodnil na najvyššej filozofickej úrovni. Osobného boha si utvoril človek, je to výtvor jeho zmyslovej predstavivosti, plný protirečení, odporujúci rozumu, zdroj nesvárov medzi ľuďmi.
To však neznamená, že treba odstrániť boha ako takého, odňať novému svetonázoru, buržoáznemu človeku najvyššiu hodnotu. Preto Spinoza formuje predstavu nového boha, rozumového, ktorého stavia ako boha filozofov proti bohu teológov. Nie je výtvorom fantázie, je objektív. ny, neosobný, neživý, ale je tvorcom všet kého života, je jediný, všadeprítomný atď. Je prítomný, je vo svete, aj v človeku, ba človek je jeho najvýznamnejšou časťou. Slovom, je ním príroda, jediné a všeobsiahle bytie; priroda, objavená renesanciou, poznávaná a obdivovaná vedou a filozofiou, prazdroj všetkých bohov a bôžikov zjavených náboženstiev.
Ak Spinoza tento nový svetonázor v Teologicko-politickej rozprave len načrtol, rozpracúva ho vo svojom hlavnom diele Etike. A rozpracúva ho systematicky, vykladajúc a riešiac na filozofickej úrovni, na úrovní rozumu kľúčové otázky, ktoré vykladalo a svojím spôsobom riešilo, ba ešte stále rieši zjavené náboženstvo. Čo je boh, ako ho chápať nezmyslovo a neprotirečivo, vždy a všade rovnako, čo je svet, v akom vzťahu je k bohu a boh k nemu, čo je človek, aké je jeho miesto vo svete, ako sa má obracať aj naďalej k bohu ako ku svojej najvyššej hodnote, ako ho má poznávať, ako si má ctiť, milovať a poslúchať tohto neživého boha, ktorého časťou je aj všetka hmota, ako má žiť v súlade s ním, aby bol slobodný a šťastný? Slobodný a šťastný, aký chcel byť, ale nebol aj nábožensky veriaci človek so svojím bohom - nebol preto, lebo chiméra nemôže urobiť človeka natrvalo šťastným.
Odpoveďou na tieto otázky sa Spinoza zaradil medzi pokrokových novovekých autorov a ovplyvnil vývoj modernej filozofie nie menej než jeho učiteľ, ale aj autor, ktorého najviac kritizoval, Descartes. A ovplyvnil nielen materialistickú a idealistickú buržoáznu filozofiu, ale sprostredkovane, cez klasickú nemeckú filozofiu a) marxizmus, ktorý sa k jeho dedičstvu otvorene, aj keď kriticky hlási.
*-*

Hlavné dielo popredného holandského filozofa 17. storočia Barucha Spinozu, v ktorom rozpracúva nový svetonázor o prírode ako o prazdroji všetkých bohov, rieši otázky ako napr. čo je boh, ako ho chápať, čo je svet, aké je miesto človeka na zemi, či to, ako by mal človek žiť slobodne a šťastne.
-d-

Sledujte nás na Facebooku