9,00 €
Dostupné
Krátky popis:
Popredná etnologička PhDr. Soňa Kovačevičová, DrSc., rodená Žuffová (narodená 12. decembra 1921 v Liptovskom Svätom Mikuláši), vyštudovala francúzštinu, nemčinu a národopis na FFUK v Bratislave. Externe spolupracovala s Národopisným odborom Matice slovenskej a Národopisným ústavom SAVU, neskôr bola pracovníčkou Národopisného ústavu SAV, pracovala v SĽUK-u, ÚĽUV-e, v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Napísala stovku odborných štúdií týkajúcich sa ľudového odevu, architektúry a ich vzťahov k stredoeurópskej kultúre. Udržiavala vedecké kontakty s celou Európou. Na základe prác poukazujúcich na vzťah medzi slovenskou a európskou kultúrou jej v roku 1982 udelili Herderovu cenu za zásluhy v spoločenských vedách. V roku 1991 kolektív autorov pod jej vedením získal za Etnografický atlas Slovenska prvý raz udeľovanú Národnú cenu SR. Za vedecké práce o židovskej kultúre na Slovensku ju v pamätný deň holokaustu ocenil prezident republiky.
V roku 1987 jej vo vydavateľstve Slovenskej akadémie vied vyšla publikácia Človek a tvorca (Pracovné motívy Slovenska vo vyobrazeniach z 9.-18. storočia). Už dávnejšie pripravila jej voľné pokračovanie (pod pôvodným názvom Človek a spoločnosť), zamerané na nevýrobné oblasti ľudskej činnosti, na rodinný a verejný život, na otázky vzdelanosti a umenia. Jej kultúrno-historická interpretácia zozbieraného materiálu vychádza vo vydavateľstve RAK pri príležitosti autorkiných 85. narodenín.
Ide o dielo, ktoré nie proklamačne, ale dokumentárne presviedča, že vedomie kultúrnej kontinuity je nielen predpokladom úspešného zavŕšenia profesionálnej i neprofesionálnej tvorby jednotlivcov, ale jedným z východísk aktívnej účasti širokých ľudových vrstiev pri tvorbe kultúrneho životného prostredia, životného štýlu i tradícií...
Historicky si uvedomujeme, že mináčovsko-šikulovský syndróm vznikol ako opozícia, ako negácia názorov, ktoré po generácie fungovali aj z maďarskej, aj z českej strany; podľa nich Slováci na rozdiel od ich národov nie sú historickým národom, a teda vlastne nemajú svoju históriu. Bolo a ešte je hlboko vryté povedomie periférnosti, nahrádza ho však chápanie Slovenska ako dejinnej križovatky ktorá nebola len miestom obdarujúcich príchodov, ale aj obdarovaných odchodov a, pravdaže, stretnutí.
Ivan Kusý, z recenzie knihy Človek a tvorca, Slovenské pohľady 1985
*-*
