SLUNEČNÍ STÁT

Krátky popis:

Druhé vydání utopického spisu dominikánského mnicha bylo doplněno překladem traktátu O nejlepším státě, který zdůvodňuje a dále rozvíjí některé Campanellovy politické a sociálně ekonomické názory, rozpracované ve Slunečním státě. Přeloženo z ruského překladu latinského originálu.
-d-

*Slnečný štát*, vydaný ako dodatok ku Campanellovmu dielu *Politika*, je stručné, no pozoruhodné dielo – poetický dialóg načrtávajúci ideálnu republiku podľa predstáv tohto filozofa; ide o model, ktorý niektorí učenci považujú za dokonalejší než tie, ktoré v antike navrhol Platón a v období renesancie Thomas More. Obyvatelia Slnečného štátu žijú v súlade s čistým prírodným zákonom a harmónia medzi jednotlivými časťami mesta odráža harmóniu vlastnú ľudskému telu. Súčasťou dodatku je aj prvé vydanie textu „Štvrtá otázka o najlepšej republike“, v ktorom filozof reaguje na námietky voči spoločnému vlastníctvu majetku a žien vo svojom ideálnom meste.
-g-

Sluneční stát je jedno z klasických diel európskej utopickej literatúry. Taliansky dominikánsky mních a filozof Tommaso Campanella ho napísal roku 1602 vo väzení, krátko po potlačení kalábrijského povstania, do ktorého bol zapletený. Prvá verzia vznikla po taliansky, neskôr ju Campanella prepracoval do latinčiny a latinské vydanie vyšlo roku 1623. Dielo nadväzuje na Platónovu Ústavu a Morovu Utópiu a opisuje fiktívnu spoločnosť organizovanú podľa prísne racionálnych, náboženských a kolektivistických princípov.

Text má formu filozofického dialógu medzi rytierom rádu johanitov a janovským moreplavcom, ktorý rozpráva o meste objavenom na ostrove Taprobana. Mesto je vybudované na kopci v siedmich sústredných kruhoch, pričom na vrchole stojí chrám. Samotná architektúra tak vyjadruje predstavu dokonale usporiadanej spoločnosti. Na čele štátu stojí najvyšší vládca nazývaný Slnko alebo Metafyzik. Pomáhajú mu traja vysokí predstavitelia symbolizujúci Moc, Múdrosť a Lásku. Majetok je spoločný, práca sa rozdeľuje medzi všetkých obyvateľov a podľa Campanellovej predstavy postačujú približne štyri hodiny práce denne; zvyšok času má byť venovaný vzdelávaniu, štúdiu a telesnému rozvoju. Veľký dôraz sa kladie na vzdelanie. Steny jednotlivých mestských kruhov sú pokryté obrazmi, mapami, geometrickými útvarmi, rastlinami, zvieratami a ďalšími poznatkami, takže celé mesto funguje zároveň ako obrovská obrazová encyklopédia a škola. Campanellova ideálna spoločnosť však z dnešného pohľadu obsahuje aj veľmi prísne prvky. Verejná moc zasahuje do prakticky všetkých oblastí života vrátane výberu partnerov a reprodukcie, ktorú autor spája s fyzickými vlastnosťami a astrologickými predstavami. Moderné odborné práce preto diskutujú tento aspekt aj v súvislosti s dejinami eugenických koncepcií.

Vydanie z roku 1979 má jednu dôležitú zvláštnosť: neobsahuje iba samotný Sluneční stát. Pripojený je aj Campanellov traktát O nejlepším státě, ktorý ďalej vysvetľuje a obhajuje niektoré myšlienky z utópie. Obsah je teda:
Sluneční stát – od s. 7
O nejlepším státě – od s. 57
Doslov – od s. 75
Poznámky – od s. 92.

Tommaso Campanella (1568 – 1639) bol taliansky filozof, dominikánsky mních, teológ, básnik a astrológ. Patril k nekonvenčným mysliteľom neskorej renesancie a výrazne ho ovplyvnil prírodný filozof Bernardino Telesio.
Roku 1599 sa Campanella zapojil do príprav povstania v Kalábrii proti španielskej nadvláde. Sprisahanie bolo prezradené, Campanella zatknutý a počas vyšetrovania mučený. Nakoniec bol odsúdený na doživotie a vo väzení strávil približne 27 rokov. Práve tam vytvoril značnú časť svojich najvýznamnejších diel vrátane Slunečního státu. Po prepustení sa neskôr dostal do Francúzska, kde ho prijali priaznivejšie a kde mohol začať systematickejšie vydávať svoje práce. Zomrel roku 1639 v Paríži.

Veľmi zaujímavé je jeho prepojenie s Galileom Galileim. Campanella napísal spis Apologia pro Galileo, v ktorom obhajoval Galileovu slobodu skúmania a argumentoval v prospech novej prírodnej vedy. Aj tento text vznikol počas jeho dlhého väznenia.

Sluneční stát patrí spolu s Morovou Utópiou a Baconovou Novou Atlantidou k najvýznamnejším renesančným predstavám ideálne usporiadanej spoločnosti. Odborná literatúra tieto tri knihy pravidelne skúma ako jeden z kľúčových základov modernej utopickej tradície. Aj urbanizmus mesta je súčasťou filozofie. Sedem kruhov mesta nie je iba dekoráciou: Campanella vytvára mesto ako model kozmu a usporiadanej spoločnosti. Na rozdiel od Morovej Utópie venuje samotnej architektúre ideálneho mesta mimoriadnu pozornosť.

V roku 1973 nakrútil významný taliansky režisér Gianni Amelio televízny film La città del sole. V hlavnej úlohe Campanellu vystupuje Giulio Brogi. Film vznikol pre RAI a vychádza priamo z Campanellovho života a zo Slunečního státu; nejde však o doslovné hrané prevedenie utópie, ale o spojenie Campanellovho procesu, jeho politicko-náboženských myšlienok a úvah o vzťahu reality a utópie. Film bol dokonca uvedený v roku 1973 na festivalovej prehliadke Directors’ Fortnight v Cannes.

České vydanie má zaujímavú prekladateľskú históriu. Jiřina a Otakar Mohylovci neprekladali priamo z Campanellovej taliančiny ani latinčiny, ale z ruského prekladu latinského textu Gorod Solnca, vydaného Akadémiou vied ZSSR v Moskve roku 1954. Doslov Život a dílo Tomáše Campanelly napísal Rudolf Kučera. Obálku a grafickú úpravu vytvoril Václav Kučera. Ide o druhé české vydanie, ale prvé vydanie v Mladej fronte. Staršie české vydania Slunečního státu vyšli už v roku 1934 a ďalšie roku 1951.
-ai-