SCHOLASTIKA

Krátky popis:

Josef Pieper se narodil 4. května 1904 v Elte nedaleko Münsteru. Studoval filosofii, práva a sociologii na universitách v Berlíně a v Münsteru. Čtyři roky pracoval v jednom sociologickém institutu jako asistent, potom žil více než deset let jako spisovatel na volné noze. Dnes je řádným (emeritním) profesorem filosofické antropologie na universitě v Münsteru. Několikrát obdržel čestný doktorát, roku 1981 dostal cenu Romana Guardiniho. V roce 1968 mu byla na filosofickém kongresu v New Orleansu (USA) propůjčena "Aquinas Medal". Jako hostující profesor učil v USA, přednášel v Indii, Japonsku a Kanadě. Jeho rozsáhlé dílo začíná vznikat počátkem třicátých let, od r. 1947 vychází v nakladatelství Kösel-Verlag München (v posledních letech také Schwabenverlag Ostfildern). Jeho práce byly přeloženy do více než patnácti jazyků. Středem celého díla je filosofie Pieperova velkého učitele Tomáše Akvinského, kterého J. Pieper překládá, komentuje a vykládá. J. Pieper zůstává ve své tvorbě věrný základní filosoficko-antropologické orientaci, spočívající na evropské západní tradici.
*-*

Prehľadná historicko-filozofická príručka „Scholastika“ s podtitulom Osobnosti a náměty středověké filosofie od jedného z najvýznamnejších nemeckých katolíckych mysliteľov 20. storočia Josefa Piepera (1904 – 1997) vyšla v českom preklade v roku 1993 v pražskom nakladateľstve Vyšehrad. Kniha bola publikovaná ako 1. zväzok rešpektovanej edície Orientace.

V tomto útlom, no myšlienkovo nesmierne hutnom a výstižnom spise autor prináša ucelené, prehľadné a čitateľsky prístupné pojednanie o stredovekej filozofii od jej počiatkov až po jej neskorý úpadok. Pieper k zložitej téme nepristupuje cez prehnane technický či suchopárny akademický jazyk, ale zameriava sa na živé vykreslenie kľúčových postáv a ústredných duchovných problémov danej éry, od Boethia, cez Alkuina, Anzelma z Canterbury, Petra Abélarda, Alberta Veľkého až po Williama Ockhama. Hlavná os celého textu sa krúti okolo hľadania odpovede na základnú otázku, čo vlastne definuje fenomén scholastiky. Autor ho necharakterizuje ako uzavretú školskú dogmatiku, ale ako neustálu, dynamickú snahu o syntézu a harmonické prepojenie dvoch zdanlivo protichodných svetov – pravdy kresťanského zjavenia (viery) a kritického ľudského rozumu, ktorý stredovekí myslitelia zdedili z antickej gréckej tradície. Vrcholom tejto snahy je v Pieperovom podaní dielo Tomáša Akvinského, ktoré vníma ako moment dokonalého, hoci krehkého súladu medzi vedou a teológiou. V záverečných kapitolách autor ukazuje, ako sa táto pracne vybudovaná jednota v neskorej scholastike pod vplyvom nominalizmu začala rozpadať, čo viedlo k postupnému oddeleniu rozumu od viery a položilo základy pre moderné sekulárne myslenie.
-aige-

Kniha s podtitulom Osobnosti a náměty středověké filosofie predstavuje prehľad stredovekého myslenia prostredníctvom jeho významných osobností a sporov. Pieper sleduje cestu od Boëthia cez Anzelma z Canterbury, Petra Abélarda a Tomáša Akvinského až po Williama Ockhama. Ústrednou témou je vzťah viery a rozumu, osvojovanie antického dedičstva a možnosti ľudského poznania. Výklad prepája filozofické otázky so životnými osudmi mysliteľov a okolnosťami ich pôsobenia.

Josef Pieper (1904 – 1997) bol nemecký kresťanský filozof, ktorého tvorbu výrazne ovplyvnili Platón a Tomáš Akvinský. Venoval sa etike, cnostiam, pravde a zmyslu filozofického života. Dlhodobo pôsobil na univerzite v Münsteri; poslednú prednášku tam predniesol v roku 1996. Jeho práce približujú klasické filozofické otázky aj čitateľom mimo úzko akademického prostredia.

Z nemeckého originálu Scholastik: Gestalten und Probleme der mittelalterlichen Philosophie preložil Ivan Ozarčuk. Kniha obsahuje bibliografiu a register. Ozarčuk prekladal aj ďalšie filozofické texty vrátane Pieperovej práce Základní formy sociálních pravidel hry a spolu s Miroslavom Petříčkom Welschovu knihu Naše postmoderní moderna.

Typografiu vydania vytvorila Clara Istlerová (* 1944), česká grafická dizajnérka a typografka.

Zaujímavosťou je Pieperov pohľad na scholastiku ako na živé osvojovanie a premýšľanie kultúrneho dedičstva. Sleduje, ako sa stredovekí autori vyrovnávali s autoritou starších textov a zároveň hľadali priestor pre vlastné rozumové skúmanie. Aj preto má kniha význam ako úvod do otázok, ktoré presahujú samotné dejiny stredoveku.
-aicha-