STRUČNÝ SLOVNÍK FILOZOFICKÝCH POVĚR

Krátky popis:

Jósef Maria Bocheński, světově známý polský filozof a politolog, ve své originální knize poukazuje na řadu předsudků, lží a pověr, jež si u nás donedávna činily nárok na výsadní postavení. Některé pověry podle jeho výkladu vznikají následkem popírání faktů, jiné, jako například astrologie, vyplývají z nerespektování elementárních metodologických zásad, a ještě jiné vznikají v důsledku matení pojmů. Odpovědnost za tento stav nese podle Bocheńského přístup převážné většiny novověkých filozofů, kteří na rozdíl od starších filozofů podceňují jazykovou analýzu a zapomínají, že za filozofickými pojmy se neskrývá nic jiného než prosté významy slov. Autor připomíná, že posláním filozofa není nic menšího, než být „obrazoborcem z povolání”. Nemíní tím žádný laciný skepticismus, ale především umění říkat v pravou chvíli pravdu, jež jde často světu proti srsti. Vzhledem k autorově vtipu a erudici tak může Slovník filozofických pověr splnit pro mnohé čtenáře poslání malého úvodu do filozofie.
-d-

Populárno-náučná a satiricko-filozofická príručka „Stručný slovník filozofických pověr“ od svetoznámeho poľského logika, dominikánskeho kňaza a politológa prof. Józefa Maria Bocheńského (1902 – 1995) vyšla v roku 1993 v pražskom nakladateľstve Aeterna. Táto úzka, no myšlienkovo nesmierne úderná kniha má rozsah 137 strán a bola publikovaná v brožovanej väzbe. V celkovom kontexte českých prekladov ide o druhé vydanie v českom jazyku, avšak o vôbec prvé oficiálne po rokoch komunistickej cenzúry, kedy dielo mohlo kolovať iba ako exilový či samizdatový tisk. Z poľského originálu Słownik przesądów filozoficznych z roku 1987 túto knihu preložil rešpektovaný český básnik, publicista a prekladateľ Josef Mlejnek.

Bocheński, ktorý pôsobil ako dlhoročný profesor na univerzite vo švajčiarskom Fribourgu a patril k rešpektovaným predstaviteľom analytickej filozofie, v tejto knihe uplatňuje svoju povestnú logickú prísnosť spojenú s briskným, iskrivým a často až ironickým humorom. Dielo je koncipované ako klasický abecedný slovník, v ktorom autor podrobuje neľútostnej racionálnej demontáži desiatky moderných mýtov, predsudkov, klamstiev a dogiem, ktoré si v novovekom a predovšetkým v modernom myslení neprávom robili nárok na absolútnu a nedotknuteľnú pravdu. Pod ostrú čepeľ jeho logickej kritiky sa tak dostávajú heslá a koncepty z oblasti spoločenských vied, politiky aj bežného života, pričom autor s obľubou odhaľuje skryté metodologické chyby a protirečenia v učeniach, ktoré stoja na popieraní reálnych faktov alebo na slepej viere v pokrok. Jedným z najväčších prínosov knihy je autorova hlboká a precízna anatómia marxizmu a iných totalitných ideológií, ktoré Bocheński označuje za nebezpečnú zmes pseudovedeckých povier dvoch uplynulých storočí. Vo svojich úvahách ostro kritizuje scientizmus, teda naivnú domnienku, že prírodovedná metodológia je jediným legitímnym nástrojom ľudskej racionality, humanistický antropocentrizmus stavajúci človeka do role absolútnej miery všetkých vecí, či progresivizmus veriaci v automatický morálny vývoj ľudstva. Kniha však nešetrí ani iracionálne fenomény, akým je napríklad astrológia, pri ktorej autor jasne demonštruje porušovanie elementárnych zásad vedeckého skúmania. Táto drobná príručka dodnes slúži ako vynikajúca a vysoko didaktická cvičebnica pre rozvoj kritického myslenia, ktorá čitateľov neučí len odhaľovať myšlienkové chyby druhých, ale najmä reflektovať vlastnú náchylnosť k intelektuálnym sebaklamom.
-aige-

Polemická filozofická príručka venovaná rozšíreným omylom, predsudkom a myšlienkovým skratkám. Bocheński skúma, ako vznikajú presvedčenia založené na zamieňaní pojmov, ignorovaní faktov či nekritickom prijímaní autorít. Venuje sa napríklad astrológii, preceňovaniu možností vedy a viere v automatický pokrok ľudstva. Jednotlivé heslá predstavujú autorove vyhranené stanoviská a podnecujú čitateľa, aby preveroval argumenty aj za zdanlivo samozrejmými tvrdeniami.

Józef Maria Bocheński (1902 – 1995) bol poľský filozof, logik a dominikán, rehoľným menom Innocenty Maria. Dlhodobo pôsobil na univerzite vo švajčiarskom Fribourgu. Zaoberal sa dejinami logiky, filozofiou náboženstva, autoritou a analýzou sovietskej ideológie. Dôsledne presadzoval jasné vyjadrovanie a požiadavku, aby človek vedel svoje tvrdenia rozumovo zdôvodniť.
Poľský názov "Sto zabobonów" možno preložiť ako Sto povier. Slovo „povera“ tu označuje aj intelektuálne predsudky, ktoré sa môžu skrývať za odborným jazykom či uznávanou ideológiou. Český preklad koloval už v samizdate v roku 1988, čo vysvetľuje označenie neskoršieho knižného vydania ako druhého. Autor mal aj výraznú vojnovú skúsenosť: pôsobil ako vojenský kaplán a zúčastnil sa bitky pri Monte Cassine.

Český preklad pripravil Josef Mlejnek (* 1946), básnik, esejista, literárny a divadelný kritik, ktorý prekladá z poľštiny a francúzštiny. Autorom obálky je Ladislav Svatoš (1929 – 2007), český ilustrátor, fotograf a knižný grafik. Svatoš sa venoval aj typografii, detským knihám a neskôr biblickým a skautským motívom.
-aicha-